1 Jn 1, 5 – 2, 2, Mt 11, 25-30
Svätá panna Katarína bola dcérou poctivého farbiara zo Sieny v Itálii menom Jacopo Benincasa,
jej matka sa volala Lapa Piagentová. Nábožní rodičia mali 24 detí. Roku 1347 porodila ctihodná Lapa dvojičky, z ktorých jedno pomenovali Katarína, a to druhé Johanna.
Katarína už v útlom veku prejavovala popri svojej veselej mysli pevný charakter, nábožnosť, láskavosť a veľkú trpezlivosť, aj keď sa s ňou zle zaobchádzalo. Raz ju poslala jej matka do chrámu, aby dala obetovať sv. omšu ku cti sv. Antona.
Dieťa s radosťou išlo k farárovi, odovzdalo matkinu žiadosť aj zvyčajný obetný peniaz a zároveň na tej sv. omši aj ostala.
Matka, sa jej nemohla dočkať, rozhnevala sa, a keď sa Katarína vrátila, v zlosti zahrešila. Desaťročná Katarína mlčala a keď sa matka uspokojila, zobrala ju na stranu a povedala jej: „Mamička moja, ak som chybila, potrestajte ma podľa vôle; ale prosím vás, len už nekľajte, lebo to sa nepatrí na takú postaršiu pani, a môjmu srdcu to pôsobí veľký bôľ.“
Jedna perlička z jej života vyjadruje veľmi veľa. Sv. Katarína sa neponáhľala z kostola, ale ostala na sv. omši. Neodvrkla matke, ale rázne ju po utíšení upozornila.
Jej duchovná zrelosť sa prejavila už v detstve. A pokračovala v tom celý život. Až tak, že sa stala vzorom a takým veľkým, že ju spolu so svätou Brigitou Švédskou (1303-1373), svätou Teréziou Benediktou, vlastným menom Edita Steinová (1891-1942), v roku 1999 Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónku Európy.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 29.4.2025