Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
Máloktorý úryvok evanjelia (podľa mňa) vyjadruje tak situáciu človeka ako dnešný.
Aká bola situácia emauzských učeníkov? Ťažko povedať čo ich viac gniavilo; či frustrácia, hnev na seba, na politickú situáciu... Jednoducho všetko sa im zrútilo. Ako človeku, ktorý vsadil všetko na jednu kartu. Možno by sa to dalo porovnať s človekom, ktorý všetky peniaze dá v rulete na jedno číslo a to nie je vylosované. Oni vsadili na Krista, a...
Pritom nevedia, že práve to číslo vyšlo! Oni odišli, keď sa ešte ruleta točila. Sami to potvrdzujú: Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
A stačila jedna otázka tajomného spolupútnika. Pri ňom sa zastavili zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“
Otázka „A čo (sa tam stalo)?“, dáva učeníkom priestor pre vyznanie všetkého, čo vedia o Ježišovi z jeho verejného účinkovania, z posledného týždňa jeho pozemského života a dokonca aj z rána prvého dňa. Z vlastnej perspektívy ponúknu súhrn celého evanjelia a svojho očakávania.
Ich vyznanie: bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom, vystihuje hlbšie poznanie o Ježišovi.
Bol tu však pre nich problém. A nielen pre nich. Ježišovo umučenie a smrť na kríži je pre nich tou najväčšou tragédiou, lebo tento mocný prorok nedokázal uniknúť úkladom židovských vodcov. Ježišova smrť zmarila všetky nádeje učeníkov na oslobodenie izraelského národa.
Zmŕtvychvstalý Pán, v podobe pútnika, vysvetľuje Písma a aplikuje ich zmysel na seba. Toto otváranie Písem na ceste z Jeruzalema do Emauz má význam pre celé dejiny. Ježiš svojím utrpením a smrťou poskytuje kľúč na vysvetlenie Mojžiša a prorokov. Starozákonné proroctvá o Mesiášovi sa naplnili v Ježišovi Kristovi. On je stredom a cieľom celého Písma.
Emauzskí učeníci prešli bohoslužbou slova. Na ich úplné vyliečenie potrebovali ešte bohoslužbu obety. Ale nemali by vyriešené problémy bez Bohoslužby slova! To je, ozajstné stretnutie s Ježišom. Ako ináč to robíme aj my. Mnohí chodia na sv. prijímanie a Ježiš im nevyjasnil ešte problémy - vlastne ani nečakajú vysvetlenie. Neprechádzajú Bohoslužbou slova! Berú ju ako nejaký kolorit bez hlbšieho dosahu na život.
Tak je to aj vo vzťahu k blízkym. Pozývame ich na sv. omšu a oni ju nechápu, žijú vo svojom svete. Nepriblížili sme sa im ako Ježiš k dnešným pútnikom. Nevypočuli sme ich a nevysvetlili sme im ich problémy.
Turzovka, 23.4.2025