Ez 37, 21-28, Jn 11, 45-56
Diktátori a vôbec vládcovia nechcú na miestach svojho vplyvu nejaké výnimočné situácie.
Chcú všetko držať „pod prikrývkou“ a tak pod kontrolou.
V čase Pána Ježiša zákonníci a tiež veľkňazi boli znepokojení, pretože sa diali zvláštne veci v krajine. Najskôr to bol Ján, ktorého nakoniec nechali tak, pretože bol uznaný za proroka, krstil a ľudia za ním chodili, ale nemalo to iné dôsledky. Potom však prišiel Ježiš, na ktorého Ján ukázal. Začal robiť znamenia, zázraky, ale predovšetkým hovoriť k ľuďom, a ľudia mu rozumeli, išli za ním. No nie vždy zachovával zákon, a toto ich veľmi znepokojovalo.
Pápež František:
„Tento je prevracač, pokojný revolucionár... Tento k sebe priťahuje ľud, ľudia ho nasledujú...“ A tieto myšlienky ich priviedli k takýmto rozhovorom medzi sebou: „No len pozri, toto sa mi nepáči... a ešte ďalšie...“, a takto medzi nimi vznikla táto téma konverzácie, dokonca obáv. Potom sa niektorí vybrali za ním, aby ho skúšali, a Pán mal vždy jasnú odpoveď, ktorá im, zákonníkom, neprišla na myseľ.
Pomyslime na tú ženu, sedemkrát vydatú, sedemkrát ovdovelú: „Nuž v nebi, ktorého z tých mužov bude manželkou?“ On odpovedal jasne a oni odišli trochu zahanbení pre Ježišovu múdrosť. A inokedy odišli pokorení, ako vtedy, keď chceli ukameňovať ženu cudzoložnicu a Ježiš im nakoniec povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom“ a Evanjelium hovorí, že poodchádzali, počnúc staršími, pokorenými v tej chvíli.
Týmto medzi nimi vzrastala táto debata: „Musíme niečo urobiť, takto to nejde...“ Potom poslali vojakov, aby ho zajali, a oni sa vrátili hovoriac: „Nemohli sme ho zaistiť, pretože, tento človek rozpráva ako nikto predtým“ - „Aj vy ste sa nechali oklamať,” zlostia sa, pretože ani vojaci ho nemohli zajať.
A ďalej, po vzkriesení Lazára – to, čo sme počuli dnes – mnohí Židia tam išli, aby videli Lazárove sestry, no niektorí tam išli pozorne sledovať, ako sa veci majú, aby o tom zreferovali. A niektorí z nich išli farizejom oznámiť, čo Ježiš urobil. Iní v neho uverili. No tí prv spomenutí, čo sa večne živia donášaním klebiet, im išli podať správy.
V tejto chvíli sa skupina vytvorená zo zákonníkov zišla na formálnej schôdzi: „Toto je veľmi nebezpečné, musíme sa rozhodnúť, čo urobíme. Tento človek koná mnohé znamenia“ – rozpoznávajú zázraky – „a ak ho necháme takto pokračovať, všetci v neho uveria. To je nebezpečné, ľud pôjde za ním, od nás sa oddelí,“ – ľud im nebol oddaný – „prídu Rimania a zničia náš chrám i náš národ.“
Výhovorky mocných! – ako vždy a v každej dobe.
Pozrite tiež: