Gn 2, 18-25, Mk 7, 24-30
Dnešný text evanjelia nám odkazuje:
Čo sa týka Božej priazne voči nám, mali by sme si byť takí vášnivo istí ako táto žena, Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Božia priazeň pre každého človeka je istejšia ako to, že ráno opäť vyjde slnko.
Na prvý pohľad sa nám to nezdá. Veď keď Ježiša prosila, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Pre pochopenie tohto Ježišovho odmietnutia sa zdá byť mimoriadne dôležité určiť konkrétny význam podstatných mien, ktoré určujú „špecifickú váhu“ výroku: τέκνα (deti), κυνάρια (šteňatá).
Podstatné meno τέκνον znamená dieťa, čo zároveň naznačuje aspekt narodenia. V Novom zákone sa to nepochybne používa na označenie členov vyvoleného ľudu, čo ich kvalifikuje ako Božie deti. Podstatné meno sa v tomto zmysle používa v nasledujúcich pasážach: Rimanom 8:16, 17, 21; 9,8; Fil 2:15; Efezanom 5:1; Ján 1:12; 11,52; 1. Jána 3:1.2.10; 5.2
Grécky text Starého zákona tiež používa výraz τέκνον na označenie Izraelitov ako Božích detí: Izaiáš 30:1; 63,8; Jer 3:19; Ozeáš 11.1. Sám Ježiš, prítomný v pohanských krajinách, v rozhovore so ženou pohanského pôvodu, hovoriac o deťoch (τέκνον), má nepochybne na mysli deti svojho národa. Predovšetkým k nim bol poslaný, a preto by mal svoje poslanie obmedziť na nich.
Keďže podstatné meno τέκνον v Ježišovom výroku znamená Židov ako Božie deti, výklad pojmu κυνάρια je v istom zmysle samozrejmý: výraz označuje pohanov.
Tento výklad podporujú biblické aj nebiblické texty. Pes v Starom zákone nepochybne slúži ako urážlivý a ponižujúci výraz. Biblickí autori a ich hrdinovia ním zdôrazňujú nadradenosť jedného národa, vládcu či bojovníka nad druhým. Goliáš sa posmieva Dávidovi: Som pes, že za mnou chodíš s palicou? (1. Samuelova 17:43); Keď Abisai počul Šimeiho kliať Dávidovi, povedal kráľovi: Prečo tento mŕtvy pes preklína môjho pána kráľa?(2. Samuelova 16:9); žalmista sa modlí slovami, ktoré budú o stáročia neskôr interpretované ako útržok mesiášskeho náreku: zvalila sa na mňa svorka psov, obkľúčila ma tlupa zločincov (Ž 22,17); Izaiáš narieka nad vodcami svojho národa: Všetci sú nemí psi, neschopní štekať; ospalo snívajú, ležia, radi driemu (Izaiáš 56:10). Podobný význam má aj motív „psov“ v judaizme čias blízkych Kristovi.
Babylonský Talmud uvádza, že tak ako sa požehnané jedlá delia medzi ľudí a nie medzi psov, tak aj štúdium Tóry je pre členov vyvoleného ľudu, nie pre psov.
Treba konštatovať, že podstatné meno τέκνον v Ježišovom výroku adresovanom Syrofeničianke označuje príslušníkov vyvoleného národa ako Božie deti, pričom výraz κυνάρια znamená pohanov a napriek svojmu zdrobnenému gramatickej forme si zachováva hodnotu urážlivý výraz.
Ježiš prijal vtedajšiu terminológiu. Dôležité je, že napriek tomu pomohol tejto žene. A práve to nás môže priviesť v dôvere v Pána, čo je uvedené v úvode dnešnej exegézy.
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/241-stvrtok-5-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1170-stvrtok-5-tyzdna-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3330-stvrtok-5-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3801-stvrtok-5-tyzdna-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4268-stvrtok-5-tyzdna-24