Sme v povianočnom čase.
Možno máte ešte odložených pár klasických vianočných pozdravov. Niekto ešte také posiela. Možno si pozeráte a robíte poriadok v SMS-kách, mailoch, prípadne v Messengeri.
A žiaľ niekedy odstraňujeme nejakú tú adresu zo zoznamu, lebo adresár už neodpovie. Za tou adresou však bola žijúca blízka osoba. Po čase sa vytratí aj z našej mysle. Občas sa vynorí nejaká spomienka.
Tí čo sa dožívajú vysokého veku nemusia ani zomrieť a vytesníme ich zo svojho života, už nie sú spoločensky činný, ostávajú osamotení vo svojej chorobe a starobe. V niektorých prípadoch ich odložíme do zariadení pre chorých a starých.
Je tu nejaký zvláštny kolobeh života – zrodenia a smrť.
Volali ma spovedať do nemocnice. Šiel som zobrať Eucharistiu a ako som vychádzal z kostola usmialo sa na mňa malé dievčatko. Asi druháčka. Hovorím jej: Máš dobrého otecka, aj tašku ti nosí. Ocko bol na ňu zjavne hrdý. A potešila ho moja poznámka.
V nemocnici som musel počkať, lebo farníkovi robili zákrok. Kým som čakal, myslel som na dievčatko s oteckom. Aj pacient mohol byť pred 50 rokmi taký hrdý otec. Do nemocnice ma zavolal jeho syn. Chorý otec ho dobre vychoval, lebo sa postaral o neho aj v nemocnici a zavolal mu kňaza. Naplnil sa jeho čas.
Môže sa čas naplniť? Čas objektívne a reálne nie. Môže sa naplniť pre nás. Pán života a smrti každému nameral čas, ktorý ohraničujeme zrodením a smrťou.
Naša zosnulá už je za bodom ktorý sme nazvali: Naplnený čas.
My si teraz môžeme položiť otázku. Je toto zmysel života? Na prvý pohľad áno. Vo svoje otázke však poďme ďalej, presnejšie späť. Prečo sme sa objavili na zemi? Trochu povrchná odpoveď by bola: Lebo nás chceli rodičia. Lenže koľké páry chcú detí a nemajú! Za životom je Stvoriteľ – náš Nebeský otec. On nás chcel. A keďže je láska, chcel nás z lásky. Lenže Boh nie je človek! On je omnoho viac ako človek! Z našej mysle sa môžu a aj vytrácajú ľudia. Z Božej nie. A keďže Boh je Všemohúci a Nesmierny, človek je stále v jeho mysli. A kto je v myslí Boha, ten žije.
Kde a ako žije naša zosnulá? Žije u Boha, ako nevieme.
Vo verím... vyznávame: Verím v spoločenstvo svätých. Vaša matka, stará matka môže za vás obetovať u Pána času, ak je v očistci, svoju bolesť – túžbu po Božom kráľovstve. Vy jej môžete pomôcť svojimi modlitbami ale tiež čestným životom, aby ste nezväčšovali jej bolesť vo večnosti.
Staškov, 18.1.2025