Mal 3, 1-4. 23-24, Lk 1, 57-66
Ján Krstiteľ tvrdo vstúpil svojim súčasníkom do svedomia.
Zároveň tým poukázal na Spasiteľa, ktorý prišiel spasiť hriešnikov. Preto prichádzali za nim a pýtali sa ho: Čo máme robiť. To je na Jánovi to najdôležitejšie – bol ukazovateľom cesty.
Vráťme sa však k príbehu o jeho narodení a dňu jeho obriezky, na ktorý nás upozorňuje dnešné evanjelium.
Okrem Jána tam stretávame aj ďalších ľudí, jeho matku Alžbeta, otca Zachariáša, ako aj susedov a priateľov. Aj cez nich sa zjavuje Božia milosť. Dajme hlavným aktérom prívlastok, ktorý nám ich priblíži.
Jánovu matku môžeme nazvať: Alžbeta statočná. Keď jej syna na ôsmy deň obrezali podľa zákona starej zmluvy, podľa tradície mu dali aj meno, Alžbeta prejavila veľkú odvahu. Ešte nemý Zachariáš sa nezmohol na nič a dobre zmýšľajúci príbuzní rýchlo vyhlásili: To je jasné, dieťa by sa malo volať Zachariáš, tak ako jeho otec! Odvážna Alžbeta jednoducho povedala nie. Ako žena, ktorá vtedy nemala rozhodujúce slovo, protirečila ctihodným príbuzným. Bolo nehorázne, že sa vzoprela rozhodnutiu rodinnej rady! Ale odvážna Alžbeta to neurobila, pretože bola vzdorovitá. Naopak, robila to z poslušnosti, totiž z poslušnosti Bohu. Vedela, že Boh to povedal jej manželovi prostredníctvom anjela: dieťa by sa malo volať Ján. Vedela: To meno je Boží program, lebo Ján hovorí: „Boh je milosrdný.“ Kvôli tomuto povereniu od Boha povedala nie – proti všeobecným zvykom. Odvážna Alžbeta teda pomohla zabezpečiť, aby Božiemu plánu s týmto dieťaťom neprekážali ľudské tradície.
Ostáva nám len dúfať, že v rozhodujúcej chvíli budeme rovnako odvážni ako Alžbeta, že odvážne povieme nie, keď ide o poslúchanie Boha – ak treba, aj proti všetkým, ak treba aj proti všetkým zvykom a tradíciám.
Zachariášovi môžeme dať prívlastok: učiaci sa. Zachariáš sa niečo naučil v deň obriezky svojho syna. Naučil sa dôverovať Bohu vo všetkom, dokonca aj v tom, čo sa ľuďom zdá nemožné. Pravda, vždy bol spravodlivým, zbožným mužom, dokonca aj kňazom pred Pánom. Keď mu však anjel na starobu sľúbil syna, bol trochu skeptický. Ako trestuhodné znamenie ho potom Boh umlčal – „až do dňa, keď sa to stane,“ povedal anjel, a to až do dňa, keď syn dostane meno Ján. Tak sa to stalo, presne načas! Len čo Zachariáš písomne potvrdil meno svojej manželky, mohol znova prehovoriť. A predovšetkým svojím znovunadobudnutým hlasom chválil a chválil Boha. Naučil sa, že by mal radšej otvárať ústa na toto, než na skeptické námietky voči Božím zasľúbeniam.
Môžeme len dúfať, že aj my sme otvorení učiť sa novým veciam, pokiaľ ide o otázky viery. Rýchlo zistíme, že neveríme Bohu, že urobí niečo, čo nám sľúbil a čo nám chce dať. Naučme sa dôverovať Bohu ako dieťa a neotvárať ústa pochybnostiam a námietkam, ale radšej chváliť to, čo sa už ukázalo, a vyznávať nádej v to, čo je ešte skryté!
Turzovka, 2023
Úvahu nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/104-advent-23-12
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/659-23-december
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1538-23-decembra
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2407-23-december-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2822-23-december-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3737-23-december-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4209-23-december-23