Jer 23, 5-8, Mt 1, 18-24
Poznáme pojem: Medové týždne.
Mali by to byť dní radosti znásobené svadobnou cestou. U Jozefa a Márie to tak nebolo. Ani cestu Márie k Alžbete nemôžeme považovať za svadobnú cestu.
Po svadbe Márie s Jozefom sa ich príbeh dostáva do neriešiteľnej situácie. Pripomínam, že zasnúbenie v tom čase bolo už akoby manželstvom. Mohla a dokázala by Mária vysvetliť svoje tehotenstvo? A Jozef nechápal ako „mu to mohla Mária urobiť“. Lenže Jozef, jej manžel, bol človek "spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť." Situáciu tak bez škandálov zahladiť.
Boh však nedáva na človeka neúnosnú ťarchu a Jozefovi problém vyrieši cez sen. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Určite nie je prehnané považovať Jozefa za mimoriadne svätého muža. Musel byť veľmi zjednotený s Bohom, keď uveril, že dieťa počaté v Máriinom lone nebolo dieťaťom žiadneho muža, ale počaté z Ducha Svätého.
Okrem toho sa Jozefovi s anjelom snívalo, zatiaľ čo Márii sa zjavil reálne. Jozef uveril v mimoriadny Boží čin vo svete.
Bolo by dobré mať Jozefovu vieru. Potom by mohol Boh v našich životoch urobiť oveľa viac. A my potom aj pre dobro ľudí!
Turzovka, 2024