Iz 41, 13-20, Mt 11, 11-15
Bájky zvyknú byť poučné.
Čo nám odkazuje táto „O dvoch levoch"?
Lev sledoval stádo oviec a s prekvapením zistil, že medzi ovcami je aj lev, ktorý sa k nim pridal ako malé levíča a vyrástol medzi nimi. Teraz bežal ako ovca, chodil ako ovca, správal sa ako ovca, lenže nebol ovca!
Lev išiel priamo k nemu, a keď tento „ovčí lev“ uvidel pred sebou svojho autentického brata, celý sa od strachu triasol. – Čo tu robíš medzi ovcami? – spýtal sa kráľ zvierat. „Ja som ovca," odpovedal ten zo stáda. – Nie, nie si ovca; Poď so mnou, zareval lev a zobral druha k jazierku a povedal mu, aby sa sklonil a pozrel do vody.
A keď ovčí lev uvidel svoj odraz vo vode, mohutne zareval na celé okolie. A od tej chvíle sa vrátil k svojmu rodu.
Reflexia príbehu do nášho „ľudského života“:
Príbeh nie je o tom, aby sa levy nesprávali mierumilovné a „mohutne revali na celé okolie“, ale o tom, aby každý bol tým čím má byť, akého nás stvoril Boh. Veta: Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on, hovorí nepriamo o tom, že každý môže byť väčší, ako najväčší – Ján Krstiteľ. Môže sa dostať do Nebeského kráľovstva.
Človek nie je ako iné druhy stvorenstva odsúdený iba na život na tomto svete! Je povolaný pre niečo viac. Preto sa pozerajme do zrkadla svojej duše. Necítime tam povolanie pre niečo vyššie?
Turzovka, 12.12.2024
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/119-stvrtok-po-2-adv-nedeli