Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14
Vo farnosti robia rôzne púte a zájazdy.
Jedna farníčka sa stratia v Krakove – to nie je také zle – dá sa tam dohovoriť. Horšie, že sa stratila aj v Turecku. Ešteže vedela meno hotela a že jeden taxikár sa dal prehovoriť a odviezol ju. S hrôzou to spomína, lebo sa obávala kde ju zavezie.
V prípade, že sa niekde stratíme, sme si toho vedomí a snažíme sa „nájsť“. Horšie je, ak si neuvedomujeme, že sme sa stratili! Aj ovca bľačí keď sa stratila – človek je často rád stratený! A to je najhoršie!
Pre Ježiša - Pastiera je každá ovca vzácna, inými slovami, pre Boha je každý človek, najmä ktorý sa stratí, vzácny. Stratený človek je priťahovaný Božou láskou, ktorá neváhala ísť na kríž.
Otcova túžba je, aby nik nezahynul z tých, ktorí sa zatúlali. Je to jeho vôľa v nebi a my sme povolaní k tomu, aby sme túto Otcovu túžbu naplnili už tu na zemi.
Pri večernej modlitbe si skúsim pospytovať svedomie, či som dnešný deň zase neutiekol od Boha.
Modlíme sa:
Pane, ty vidíš, že sme slabí, že máme tendenciu stále od teba utekať. Žiaľ, ani si to neuvedomujeme. Ale tebe to neprekáža, ty nás stále hľadáš a nachádzaš, dennodenne; obetoval si sa pre nás. Tvoja láska nikdy nekončí.
Turzovka, 10.12.2024
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/121-utorok-po-2-adv-nedeli