Iz 11, 1-10, Lk 10, 21-24
Radosť a evanjelia.
Nás kresťanov podozrievajú z pochmúrnosti. A možno takí aj sme. Ako je to možné?
Ak zoberieme do úvahy, že evanjelium znamená „Radostná zvesť“, tak by to ka nemalo byť.
Čo nám prináša napríklad advent?
Advent je prípravou na sviatky Narodenia Pána.
Videli sme, že na prvé Vianoce sa ľudia okolo Ježiša radovali, keď očakávali alebo počuli o jeho narodení. Ján Krstiteľ sa ešte pred vlastným narodením zachvel od radosti v matkinom lone, keď začul Máriin pozdrav. Mária od radosti spievala vo svojej piesni Magnificat, keď uvažovala o veľkých veciach, ktoré Boh urobil pre ňu a pre svoj ľud tým, že priviedol na svet dieťa Krista: „Velebí moja duša Pána a môj duch plesá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“ Pri narodení Krista anjel, ktorý sa zjavil pastierom, zvestoval: „Hľa, zvestujem vám veľkú radosť. Lebo dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán." Títo ľudia, ktorí buď očakávali alebo počuli o narodení Krista, mali veľkú radosť. Samozrejme pri narodení Pána Ježiš nebola len radosť, ale prečo si nevšímať aj tieto radostné okamihy?
V Lukášovom evanjeliu sú miesta, kde Ježiš hovorí ľuďom, aby sa radovali. V Blahoslavenstvách sme počuli, ako Ježiš povedal svojim učeníkom, že keď sú prenasledovaní pre Syna človeka – teda keď sú prenasledovaní práve preto, že sú Ježišovými učeníkmi – že sú skutočne požehnaní a môžu sa dokonca radovať: „Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo veľká je vaša odmena v nebi.“
Čítame, ako sa sedemdesiatdva učeníkov radovalo z toho, že im boli podriadení démoni. Ale Ježiš im hovorí, že ešte väčším dôvodom na radosť než práca, ktorú môžu urobiť pre Boha, je práca, ktorú Boh už pre nich vykonal: „Radujte sa, že vaše mená sú zapísané v nebi.“
Takže v celej tejto sérii sme v Lukášovom evanjeliu videli veľa radosti pre množstvo ľudí okolo Ježiša. Ale čo samotný Ježiš? Dokázal sa niekedy radovať? Má dôvod na radosť? To je to, na čo teraz obraciame našu pozornosť, keď uvažujeme o „Ježišovej radosti“.
My asi veľmi uvažujeme o tom, že Ježiš mal radosť. Je to skoro ako keby sme si mysleli, že Ježiš je imúnny voči radosti. Radosť je emócia a Ježiš, je Syn Boží! Môže Boží Syn vôbec zažiť emócie? Je radosť niečo, čo Ježiš nedokáže cítiť? Bolo by to nesprávne, keby sa radoval?
Ježiš je ďaleko od toho. Boh stvoril človeka s psychikou, s dušou, schopným prežívať emócie. Emócie sú Boží nápad. Navrhol nás tak, aby sme ich mali. Je to súčasť stvorenia na Boží obraz, pretože sám Boh je v Biblii opísaný tak, že má pocity: radosť, smútok, hnev, milujúcu láskavosť. A tak Boh stvoril človeka, aby bol dojatý emóciami.
Teraz samozrejme do toho vstúpil hriech – všetci sme upadli do hriechu – a celý obraz Boha v nás sa pokazil, vrátane emócií. Spravodlivý hnev sa zmenil na hriešnu nenávisť. Láska sa zamieňa so žiadostivosťou. Radosť možno ľahko zameniť s uspokojením našich sebeckých túžob. Všetky naše emócie boli poškvrnené hriechom.
Ale emócie ako také nie sú hriešne. Cítiť skutočnú radosť – to je dobrá vec, je to božský dar a je to tiež veľmi ľudské, v tom najlepšom zmysle slova.
Pozrime sa z tohto pohľadu na dnešný Ježišov postoj: Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme... Nie je to prejav radosti?
Takže, prečo odmietať radosť?
Turzovka, 3.12.2024
Úvahy nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/129-utorok-po-1-adv-nedeli