Sdc 13, 2-7. 24-25a Lk 1,5-25
Tieto predvianočné dní sú plné zhonu, napätia, nervozity.
Veľa aut, veľa ľudí v obchodoch. Zabúda sa na to podstatné. Na Dieťa!
Preto aspoň tu v kostole pri čítaniach sv. omše máme zrak zaostrený na dieťa. Aj keď nie priamo na to čo robí Vianoce Vianocami. Dnes sú zamerané na Jána krstiteľa a tiež, v prvom čítaní, na Samsona.
Pre vianočné udalosti je dôležité tiež narodenie Jána Krstiteľa.
Alžbeta, jeho matka, bola už stará, keď otehotnela. So svojím manželom Zachariášom boli dovtedy bezdetní. Príchod dieťaťa bolo priam šokujúce pre oboch, hlavne však pre Zachariáša. (Vlastne i okolie.) Hoci si želal dieťa, nebol schopný uveriť Božiemu prísľubu, že sa im dieťa naozaj narodí. Keď k tomu prišlo, akosi to vnútorne nevedel spracovať. Preto mu bolo daných celých deväť mesiacov, aby mal ústa zatvorené a myseľ otvorenú a aby mohol o tom všetkom poriadne premýšľať a meditovať. Jednoducho onemel.
Uzrieť Boha – tohoto sa starozákonný veriaci človek úprimne bál, lebo nikto, kto videl Boha, nemohol zostať nažive. Toto bolo všeobecné presvedčenie. „Beda mi, - píše prorok Izaiáš – áno som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči uvideli kráľa, Pána zástupov.“ (Iz 6,5) Keď si Mojžiš žiadal vidieť velebu Božiu, dostal túto odpoveď: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ (Ex 33,20)
V prvom čítaní sme počuli ako Samsonova matka prišla k svojmu mužovi a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako Pánov anjel a vzbudzoval hrôzu“.
Aj Zachariáša sa zmocnil strach, keď sa mu zjavil anjel. Čítali sme: Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.
My už poznáme Ježišove slova: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8) My to „uvidia Boha“ chápeme, kým sme tu na zemi, vo význame: Mať s ním spoločenstvo skrze vieru. Znamená to počúvať Ho, prežívať jeho prítomnosť, poznávať Ho, byť Ním milovaný a milovať Ho, hovoriť mu v modlitbe, zdieľať s Ním svoje radosti a žalosti... V eschatologickom význame to „uzrieť Boha“ znamená ešte viac. „Teraz vidíme Boha len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz Ho poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor 13, 12) Toto „videnie Boha“ – či už v pozemskom alebo eschatologickom zmysle – predpokladá čisté srdce.
Je potrebné, ako Zachariáš, poriadne premýšľať a meditovať nad týmito udalosťami i svojim životom. Jednoducho „onemieť“ – žasnúť nad dielom Božím vo svete a v našom živote.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 2015