Flm 7-20, 1, Lk 17, 20-25
Možno aj nás, rovnako ako farizejov zaujíma, kedy príde Božie kráľovstvo.
Ježiš odpovedá: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
Na čo čakali farizeji, aby sa presvedčili, že Boh je naozaj s nimi, že sú v Božom kráľovstve? Nevideli prítomnosť Božieho kráľovstva, lebo mali o ňom svoje predstavy – a nesprávne. Čakali prinajmenšom na národnú spásu.
Sú v našom živote tiež podobné nejasnosti a pochybnosti? Na čo čakám, kým spoznám Božie kráľovstvo okolo seba, vo svojom živote?
Čo musíme zmeniť vo svojom srdci, aby som vybadal prítomnosť Božieho kráľovstva? Čakáme, že niekto povie: „tamto je!“?
Keby bolo v mojom živote, museli by sme cítiť šťastie. Najskôr si však musíme odpovedať na otázku, kde sa cítim blažený.
Božie kráľovstvo bolo samozrejmou súčasťou Ježišovho života. Bol stále blažený? Od detstva až po posledné dní zažíval veľa odmietnutí od ľudí, ktorí sa ho pokúšali zraniť a zabiť. Nielen že o ňom zle hovorili, trpel od nich násilie. Zažil odmietnutie vlastným ľudom. Vie sa s nami vcítiť do akéhokoľvek prežívania osobných trápení.
Aj tak môžeme byť v Božom kráľovstve. Spomeňme si v takých chvíľach na Pannu Máriu. Ona Sedembolestná a predsa zažívala Božie kráľovstvo.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 14.11.2024
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/155-stvrtok-32-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2360-stvrtok-32-tyzdna-19