Flp 3, 3-8a, Lk 15, 1-10
Začalo to v tridsiatich rokoch minulého storočia.
Bolo po prvej svetovej vojne. Ľudia sa po takýchto tragédiách potrebujú najskôr najesť. Začne prosperovať potravinársky priemysel. Potom sa snažia lepšie zaobliecť, nastane rozmach odevného priemyslu. Zabezpečuje sa bývanie – rozvoj stavebníctva. Keď toto ľudia mali začali sporiť na „horšie časy“. Peniaze si ukladali. Banky mali peniaze, ale neboli v obehu. Začala veľká hospodárska kríza. Naši prastarí otcovia sa zadlžili, kúpili si „šifkartu“ a odchádzali do Ameriky, aby si pomohli.
Bol problém ako dostať peniaze do obehu! Ako to riešili v Amerike?
Začala reklama, ktorá presvedčila ľudí, že potrebujú ešte to, ono... Keď navyše začal rozmach kinematografie, televízie, ľudia videli, že iní to majú a oni nie. A tak sa začali kupovať aj to čo nepotrebovali. Začal rozmach automobilového priemyslu, spotrebnej elektroniky...
V dnešnej dobe až natoľko chce mať človek kdečo, že mnohí žijú z pôžičiek a tak banky nemajú peniaze, rozpožičali ich – a opäť je kríza. Aj keď z iného dôvodu. Vtedy banky mali peniaze, neboli v obehu, teraz banky, ani štát, peniaze nemajú, sú zadlžené.
Aplikujme si to na našu farnosť – na nás. Po druhej svetovej vojne si tu naši predkovia žili na svojich poličkách. Začal rozvoj priemyslu a z našich končín chodil autobus za autobusom na Ostravsko, Frydlant, Ostravicu, Rožňov... Gniavili nás kontingenty, ideológia a prenasledovanie náboženstva. V roku 1968 keď prestali kontingenty si ľudia vydýchli, ale prišla opäť normalizácia s prenasledovaním.
Keď sa opýtate teraz ľudí, ako sa majú, odpovedia zvyčajne, že horšie. Aj keď majú viac ako predtým, alebo ich predkovia. Prečo teda nespokojnosť? Lebo iní sa majú lepšie. Pozerajú na iných, koľko peňazí a zbytočnosti majú.
Tak sa zdá, že nič nové pod slnkom. I za čias Pána Ježiša, pozerali ľudia viac na iných ako na seba. Počuli sme ako farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Pozerali na iných. Nepozerali na svoje hriechy. Nepozerali čo od Boha dostali, nemali radosť z viery – ináč by ju dopriali iným, netešili sa z milosrdenstva, lebo sa považovali za dobrých a nedopriali milosrdenstvo iným. Súdili iných a dostali sa do krízy – duchovnej.
Prečo bol sv. Pavol iný, aj keď pochádzal z ich rodu. Ako sme to počuli v prvom čítaní? Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre Pavla bol Kristus ziskom, všetko ostatne pokladal za stratu. Mal radosť ako pastier z nájdenej ovce, ako žena z nájdenej drachmy.
Pozeranie na iných, že majú viac spôsobilo hospodárske krízy, pozeranie na iných, že majú viac hriechov ako my, spôsobuje duchovnú krízu.
Je nešťastný ten, kto nevidí dary ktoré má, ale chce to čo majú iní. Potom sa zadlžuje, závidí...
Rovnako kto nevidí svoje hriechy, ale hriechy iných, nemôže byť šťastný. Nestretne sa s Božím milosrdenstvom a závidí ho iným.
A pritom môže mať takú radosť ako majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/516-stvrtok-31-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1009-stvrtok-31-tyzdna-3
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1918-stvrtok-31-tyzdna-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2760-stvrtok-31-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3206-stvrtok-31-tyzdna-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3671-stvrtok-31-tyzdna-22