Jób 42, 1-3. 5-6. 12-16, Lk 10, 17-24
Športovec sa môže tešiť z porážky súpera, alebo z víťazstva.
Je to to isté? Vôbec nie. Napríklad pri vyraďovacej súťaži sa môže tešiť, že porazil najväčšieho rivala a pritom sa nemusel stať celkovým víťazom. Ale aj v jednom stretnutí sa môže tešiť, že niekoho upokoril, keď nad nim vyhral, alebo sa tešiť, že vyhral a mrzí ho, že to bolo napríklad nad priateľom. Navonok je to to isté, ale športovec to cíti v srdci.
Aby som to nezamotával, poďme k dnešnému evanjeliu: Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“
Ježiš dal učeníkom moc nad nepriateľom spásy, tešia sa z porážky diabla, ale zároveň ich učí, čo má byť skutočným dôvodom ich radosti: nádej na nebo.
Učeníci sa tešili, že premohli zlého ducha. Ježiš ich upozornil z čoho sa majú radovať. Povedal im: neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.
Vidíme jasne, že Ježišovi ide o celkové víťazstvo. To je, aby sa jeho učeníci dostali do Nebeského kráľovstva.
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/560-sobota-26-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1883-sobota-26-tyzdna-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2719-sobota-26-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3628-sobota-26-tyzdna-22