Gn 46, 1-7. 28-30, Mt 10, 16-23
Začnem príbehom, ktorý možno ešte koluje po internete a ktorý nie je až taký naivný ako na prvý pohľad vyzerá a žiaľ v mnohých krajinách je realitou bez happyendu:
Do kostola vbehnú teroristi a jeden z nich zakričí: „Kto chce umrieť za Krista nech si ľahne tvárou dolu. Ostatní von!“ Väčšina sa naplaší a ujde, zopár ich však ostane.
Terorista drgne samopalom do ležiaceho kňaza a vraví: „Farár, pokračuj v omši, farizeji odišli... “
Občas dopustí na nás nebo aj prenasledovanie, aby nám nastavilo zrkadlo a preverilo, kto v skutočnosti sme, a na čo sa to skúšame aj v cirkvi hrať.
Pán nám to výslovne odkazuje: vydajú vás súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.
Pred rokom 1989, najmä v päťdesiatich rokoch, vtedajší komunistický režim skúšal kňazské a kresťanské charaktery. Mnohým zobrali štátny súhlas a mohli robiť akurát tak kuriča či závozníka. Viacerí skončili vo väzení. Omnoho bolestnejšie bolo prenasledovanie otcov a matky, lebo trpela celá rodina. Mnohé rodiny boli presťahované na pohraničie. Mnohí nemohli pre návštevu náboženstva, cirkevný sobáš, či návštevu kostola študovať, robiť čo ich bavilo, na čo mali schopnosti.
Myslíme si, že po 89 prišla vláda Božia na zem? Satana v kraľovaní iba vystriedal Lucifer – ako niekto duchaplne napísal.
Temné sily sú oveľa rafinovanejšie. A pod maskou demokracie sa skrýva totalita, možno väčšia než tu bola.
Pod maskou slobody prejavu je tu oveľa väčšie otroctvo. Komunizmus vystriedal konzumizmus, nacizmus, narcizmus, a úcta k Bohu je nahradená klaňaním sa moci úspechu a peniazom. Tiež tzv. pozitívnemu mysleniu, kde obeta a nesenie kríža je akoby absolútna zbytočnosť. Smejme sa a bavme...
Napríklad manekýnka zarobí milión za deň za to, že robí vešiak na šaty, alebo bankár iba sediac za PC cez internet spraví za jeden deň finančnú operáciu za 1600 mld. dolárov. Chudák robotník, ktorí drie, nedostane často ani groš.
Za totality som pôsobil v malej farnosti (Podkonice 900 obyvateľov). Denne som mal výše 10 miništrantov, raz bolo na brigáde 70 farníkov, žiakov som trénoval futbal (všetko miništranti), na výlete do prírody sme raz napočítali výše stovky deti (to bolo ale trojstretnutie obci: Podkonice, Priechod, Selce. Teraz tam možno ani toľko deti nie je)...
Tak sa zdá, že nie je dôležitá doba, ale aký vzťah máme k Bohu. Len si premyslíme čo zažil Jakub než , sa Jozefovi hodil okolo krku a dlho plakal v jeho objatí, ako sme počuli v prvom čítaní. A čo zažil Jozef.
Zdá sa, že nemusia prísť do kostola teroristi a islamisti aby vyhnali z neho ľudí. Vyhnalo ich niečo iné, či presnejšie odlákalo.
Pán nám dáva prisľúb: Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Turzovka, 10.7.2015