1 Kor 8, 1b-7. 10-13, Lk 6, 27-38
Evanjelium nám kladie pred oči požiadavku veľkej dobroty, ktorá sa má prejaviť odpustením.
Možno si niekto povie: „Keby som sa v tomto svete pokúsil takto milovať, veď by ma ľudia zjedli ako kus chleba! Nič by mi nezostalo!“ Svätci sa o to pokúsili a stali sa veľkými.
Sám Pán Ježiš sa stal veľký a záchrancom pre celé ľudstvo, lebo to nielen hovoril, ale aj uskutočnil. Ukazuje nám lásku akou miluje sám Boh a sprítomnil ju.
Boh je absolútne a nemenné Dobro. Boh je neprekonateľné Dobro. Boh Otec to dokázal aj svojím postojom k ukrižovaniu svojho Syna, svojho najväčšieho pokladu. I tu sa zjavuje nepochopiteľná Božia Láska. Z kríža, ktorý bol nástrojom potupenia a odsúdenia, robí nástroj spásy. Namiesto zaslúženého trestu pre ľudí, prichádza odpustenie hriechov pre tých, ktorí po ňom túžia.
Tak, ako to Kristus vyžaduje od nás, presne tak robí Boh Otec voči tým, ktorí sa od neho vzdialili a to sme my všetci. Boh je dobrý aj k nevďačným a zlým. O tom, že je Boh naozaj takto dobrý svedčí jeho každodenná trpezlivosť s nami a naším pomýleným svetom.
Cítime sa neschopní takejto lásky. Aby sme takýmto spôsobom dokázali milovať, musíme si stále živo uvedomovať, že my sami sme takto Bohom milovaní. Že sme Bohom vyvolení a v Božích očiach vzácni. Že nám Boh ustavične odpúšťa. Sme vyzvaní k tomu, aby sme boli vďační. My kresťania máme všetci hodnosť Pánových Pomazaných, posvätených ľudí, Božích detí a preto sa máme navzájom ctiť a milovať.
Pozrite tiež: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/385-stvrtok-23-tyzdna