Mud, 9,13-18, Mt 7,21.24-25
Človek je vrchol evolúcie – povedia darvinisti.
Človek je vrchol prírody – povedia neveriaci.
Človek je vrchol Božieho stvorenia – povedia veriaci.
Biblia píše:
„A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.“ Gn 1,27
V tomto poetickom opise, ktoré dal svätopisec do siedmich dní čítame po každom úseku stvorenia: „A Boh videl, že je to dobré.“ Po stvorení človeka: „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1,31)
V čom sme stvorení na Boží obraz? Sme osobnosti, individuality. To znamená, že sme si vedomí seba. Máme rozum a vôľu. V tom sme vrchol stvorenia, prírody. Nežijeme iba podľa inštinktov, pudov.
To je naše požehnanie, ale aj, ak nepoviem kliatba, tak i bolesť. Jediní zo živočíchov si totiž uvedomujeme seba a tým aj skutočnosť, že bol čas, keď sme tu neboli a bude čas, keď tu nebudeme!
Toto človeka, teda bytosť uvažujúcu, vedie k myšlienke z Knihy Kazateľ (1,2): „Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ.
Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.“
A márnosť sa dá vyjadriť aj pojmom: Ničota.
A ako môže človek zniesť, že ide k ničote?
Zvláda to mimo iného aj tým, že smrť odsúva. Vieme však, že to nepomáha a smrť prichádza často nečakane, alebo príliš skoro. Tak ako je to pri našej zosnulej s ktorou sa lúčime nečakane rýchlo; väčšina z nás je tu staršia.
Pýtame sa: Prečo je to takto s človekom, keď ho Boh stvoril ako „korunu tvorstva“? Trefne to vyjadril svätopisec v prvom čítaní z Knihy múdrosti (1.čítanie).
Výstižne to vyjadril neznámy básnik: „Keď prišiel na svet Stvoriteľ, našiel tri veci, ktoré nestvoril: Hriech a z neho plynúce utrpenie a smrť.“
Tieto bolesti si vytvoril človek sám. Žiaľ!
Boh je stvoriteľ a náš Nebeský otec. Preto sa zmiloval nad človekom. A keď prišiel na svet jeho Syn Ježiš Kristus a našiel tu to čo nestvoril, zľutoval sa nad človekom. A tvorí nového človeka. Ozajstnú korunu tvorstva. Opätovne tvorí človeka na „svoj obraz“, tým, že učí človeka a následne sa za neho obetuje.
Aj dnes nám v evanjeliu zaznelo: „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich podobá sa múdremu mužovi, ktorý postavil dom na skale...“
Veľmi dobre rozumieme tomuto prirovnaniu – aj po stránke stavebnej i po stránke duchovnej – budovaniu života!
Človek je vrchol stvorenia. Uvažuje o sebe, o svojom živote. A dokonca ako jediný tvor sa môže modliť. Prosme za našu zosnulú.
Turzovka, 6.9.2024
Úvahy inšpirované dnešnými liturgickými čítaniami nájdete na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/393-piatok-22-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/884-piatok-22-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2282-piatok-22-tyzdna-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2684-piatok-22-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3590-piatok-22-tyzdna-22