2 Sol 2, 1-3a. 14-17, Mt 23, 23-26
V uplynulých dňoch sme si pripomínali mnoho svätcov.
Obdivujeme ich, sú pre nás povzbudením.
Keď o nich rozprávam, pokoruje ma to. Dokázali ohňom Ježišovej lásky zapáliť celé okolie, mnohí celý svet. Napríklad svätec, Jozef Kalazanský mal svojich duchovných synov Piaristov na Slovensku už za života. Koľko dobra tu urobili! A čo ja? Neviem nadchnúť ani pár ľudí vo farnosti. Niektorí si možno tiež priznáte, že nezvládate odovzdať vieru v rodine, v okolí? Dnešná svätica vyprosila obrátenie svojmu synovi. Ak si to uvedomujeme, nezdá sa nám chvíľa pokánia na začiatku každej sv. omše trápna a zbytočná. Priznávame si v nej svoju hriešnosť a prosíme o odpustenie.
Samozrejme nestačí iba plakať nad rozliatym mliekom. Dá sa s tým niečo robiť?
Môže nás v tom povzbudiť sv. Pavol v liste Solúnčanov.
Najskôr všeobecne: Čo motivovalo prvých kresťanov k takej obetavej láske navzájom a k Ježišovi? Dokázali žiť ako jedná rodina a mnohí ako mučeníci obetovali život za Ježiša! Preto odovzdali vieru ďalej. Kde brali takú silu?
Jedným zo základných momentov asi bolo to, že očakávali Pána. Tešili sa na jeho príchod a domnievali sa, že to bude ešte za ich života. Sv. Pavol musí Solúnčanov v tomto krotiť, aby sa nedomnievali, že Pánov deň už nastáva.
Prečo ich to motivovalo? Neposúvali Božie kráľovstvo do budúcna, oni ho už žili. Pán bol pre nich živou skutočnosťou. My si tu žijeme svoj život a očakávame, že dôjdeme do Božieho kráľovstva.
A toto bola tá podstata na ktorú poukazuje aj Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Čo to prízvukoval? Že v náboženstve nie sú dôležité nejaké predpisy, ale dôležitejšia je spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Žiť spravodlivo, byť milosrdný, verný Ježišovi. Teda žiť podľa Boha srdcom.
Toto je to učenie, ktoré Solúnčanom zdôrazňoval aj Pavol: stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom.
My možno nestojíme pevne pri Ježišovom učení, možno nám chýba milosrdenstvo spravodlivosť a vernosť Pánovmu učeniu, ako sme to počuli v evanjeliu.
Možno sa denne modlíme, chodíme na sv. omšu, ale môže to byť povrchné. To je to čistenie čaši a mís zvonku.
Tak sa môže stať, že v kostole dávame dôraz na kvety a výzdobu viac ako na Eucharistiu, na vonkajšie znenie modlitieb a spevu viac ako na ich obsah... Počúvate to od starších ako im v kostole chýba kanceľ, trblietajúci sa luster, „šránky“, maľba s hviezdičkami... Pán Ježiš im nechýba. Veď idú na sv. prijímanie ak 1 – 2 krát do roka.
Jeden kontrolór hovorí: Kontrolujem zákony a ja ich nedodržiavam. To platí o mne, ale môže o každom, keď vyjdeme z kostola. Môže sa aj nám stať to čo vyčítal Ježiš farizejom: Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.
Čo je to podstatné? To čo od nás očakáva Pán. Čo očakáva? Musíme viac počúvať Boha a menej mu hovoriť.
Turzovka, 27.8.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2269-pondelok-21-tyzdna