Jer 15, 10. 16-21, Mt 13, 44 – 46
Človek má svoju veľkú hodnotu.
Domnievam sa, že to nebude myšlienková akrobacia ak poviem, že človek by mal byť tým pokladom a perlou, ktorý spomína Pán Ježiš.
Často sme však podobní perle, ktorá sa stratila, a neleží tam kde by mala byť, teda v kráľovskej korune, ale niekde v blate, alebo možno aj v odpadkoch. Stratená perla nemá krásu – je špinavá a jej krása je ukrytá pod vrstvou špiny.
Naša vnútorná krása je často ukrytá pod vrstvou hriechu. Ježiš nás však obmýva od hriechu, vracia nám vrodený lesk a umiestňuje nás na naše miesto, t. j. do koruny Kráľa, pána neba a zeme.
A ak sa komukoľvek zapredáme (akýmkoľvek zlom), potom nás vykúpi za „všetko, čo má“, teda svojím utrpením a smrťou. A nerobí to z ľútosti, ale preto, že v jeho očiach sme vždy na nezaplatenie.
Turzovka, 31.7.2024
Úvaha nad dnešným slovom je na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1340-streda-17-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3084-streda-17-tyzdna-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3543-streda-17-tyzdna-22