1 Kr 19, 19-21, Mt 5, 33-37
S deťmi celý rok preberáme rôzne dary.
Nehovorili sme o dare jazyka ku ktorému nás vedie dnešné evanjelium.
Dar jazyka nám chráni a usmerňujú aj Božie prikázanie. Tým nám chráni hodnoty, ktoré sme dostali od Pána Boha. Ôsmy Boží príkaz usmerňuje dar jazyka a chráni ďalší veľký dar, a tým je ČESŤ ČLOVEKA A JEHO DOBRÉ MENO. Poznáme ho: „Nepreriekneš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu!“
Známy spisovateľ Victor Hugo mal v hosťovskej izbe kreslo, na ktoré si nikto nesmel sadnúť. Na jeho širokom operadle bolo napísané: Neprítomní sú tu! Kreslo slúžilo pre všetkých hostí, aby o neprítomných nik nehovoril to, čo by nepovedal, keby boli v miestnosti.
Česť človeka a jeho dobré meno sa dokážu zničiť jedným údom v našom tele, ktorý voláme jazyk. Jazyk je nástroj, ktorý môže urobiť veľa dobrého, ale na druhej strane aj nesmierne škody. Lepšie povedané, nie jazyk je vinný, tak ako nie je vinná ruka, ak niečo zlé urobí, ale srdce človeka, lebo tak zmýšľa. Preto sa aj pri tomto prikázaní zamyslíme, ako sa treba formovať, aby sme si vedeli ovládať svoj jazyk.
ĽUDSKÚ REČ treba brať ako veľký Boží dar. Funkcia reči spočíva podľa prirodzeného zákona v tom, že dáva slovám ich správny význam a zmysel. Mravnú náplň ľudskej reči podáva svätý Jakub: „Kto sa neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať na uzde celé telo“ (Jk 3,2).
Popredné miesto medzi ostatnými hodnotami v našom živote dávame PRAVDE. Kresťania majú byť priateľmi pravdy, lebo sú zjednotení s Kristom, ktorý je Pravda sama. Pán Ježiš o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Jeho slová sú: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37).
Lásku k pravde dosvedčujeme predovšetkým PRAVDOVRAVNOSŤOU. Nikdy nie je dovolené klamať. Klamstvo je vždy previnenie. Nie každému sme povinný povedať všetko, ale nikdy nesmieme klamať. Nie každému musíme odpovedať na jeho otázku, nie vždy musíme povedať všetko, niekedy môžeme svojou šikovnosťou vyhnúť pravde, ale nikdy nesmieme klamať.
Najkrajším svedectvom, ktorým môžeme poslúžiť pravde, je žiť podľa nej. To je vtedy, keď všetko konáme podľa vnútorného presvedčenia. Pretvárka, t. j. ináč zmýšľať a ináč hovoriť a konať, je urážkou pravdy. Tento hriech Pán Ježiš prísne odsúdil: „Beda vám, zákonníci, farizeji a pokrytci!“ (Mt 23,27)
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2182-sobota-10-tyzdna-19