Iz 6, 1-4. 8, Hebr 10, 11-18, Jn 17, 1-2. 9. 14-26
Podľa teológa Joachima Jeremiáša je Posledná večera v predvečer utrpenie Pána Ježiša jeden z najlepšie zdokumentovaných príbehov jeho života.
Hodiny, ktoré predchádzali Ježišovmu utrpeniu a smrti, sa vryli do pamäti a sŕdc jeho učeníkov s mimoriadnou intenzitou. Preto v spisoch Nového zákona nachádzame množstvo podrobností o tom, čo Ježiš robil a hovoril pri Poslednej večeri.
Tento rok čítame úryvok od evanjelistu Mareka. Prvá veta je mimoriadne dôležitá pre pochopenie celého fragmentu. Spresnením času opisovaných udalostí dáva autor evanjelia čitateľovi kľúč k pochopeniu nižšie popísaných tajomstiev.
Čítame: V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, pri večeri Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im...
Ježišovo stolovanie s učeníkmi je veľkonočným sviatkom, t. j. oslavou najvýznamnejšej udalosti v náboženskom kalendári Izraela. Pascha je predovšetkým prostredníctvom rituálov domácej liturgie pripomenutím si oslobodenie vyvoleného ľudu z egyptského otroctva. Práve na pamiatku tejto významnej udalosti bol ustanovený tento sviatok (pozri Exodus 12).
A tak Ježiš, ako Veľkňaz novej zmluvy, ktorý si večer sadol k jedlu so svojimi učeníkmi vo svätom meste Jeruzaleme, na jednej strane robí to, čo robia všetci Židia – teda slávi Veľkú noc, vyslobodenie z egyptského zajatia – a na druhej strane začína niečo nové a neporovnateľne väčšie. Toto je nové oslobodenie od otroctva: tentoraz nie politického, ale z oveľa nebezpečnejšieho – otroctva hriechu a smrti.
Každý kresťan, ktorý sa zúčastňuje svätej omše a prijíma Telo Kristovo, vstupuje do večného života dverami otvorenými „veľkonočným kľúčom Novej zmluvy“ v Kristovej krvi, vyliatej na kríži za naše ospravedlnenie.
Preto prijímaním Eucharistie už nie si otrokom, ale synom (Gal 4,7). Ježiš nás nielen vyvádza z otroctva a dáva nám nielen nový život, ale robí nás deťmi samého Boha!
Turzovka, 23.5.2024
Úvahu nad dnešným sviatkom môžete nájsť i na: