1 Kor 15, 1-8 , Jn 14, 6-14
Základnou, existenciálnou podmienkou, aby bol človek človekom, je žiť skutočne a nie len vegetovať.
Ako je to žiť skutočne? Využívať tie prednosti, ktoré má len človek – rozum a vôľu. V inom prípade iba predstierame, že žijeme skutočný život.
Ale ak nevegetujeme, ale uvažujeme nad svojim životom prídeme k záveru, že všetky naše snahy sú márne – vyjdú nazmar. Pritom každý človek chce nájsť v živote naplnenie, nechce žiť márny život.
Preto po vegetovaní, po ľudskom živote „musíme“ pokračovať ďalej. V tom nám môže pomôcť slávenie dnešných apoštolov Filipa a Jakuba.
Pri rozlúčke Ježiša s apoštolmi, Poslednej večeri sa ozval Filip: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Uvedomil si potrebu „vidieť Boha“. Ježiš mu hovorí, že už sa stalo.
Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.
Neviem ako to vnímal Filip, ale po Ježišovom zmŕtvychvstaní a najmä po zoslaní Ducha Svätého pochopil, že s Ježišom jeho život nie je márny.
A bolo to práve zmŕtvychvstanie, ktoré držalo aj druhého oslávenca Jakuba. Sv. Pavol, ktorý prešiel márnosťou života a prekonal túto krízu o ňom napísal: Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne.
Apoštoli uverili v Ježiša, sú svedkami jeho zmŕtvychvstania preto „Po celej zemi rozlieha sa ich hlas“ – medzispev.
Turzovka, 3.5.2024
O dnešných svätcoch si môžete pozrieť aj na týchto linkách:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/839-sv-filip-a-jakub
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1260-sv-filip-a-jakub-2