Svätá, ktorá nám rozumie…
Už niekoľkokrát som sa pristihol pri tom, ako fantazírujem o nebi. Predstavil som si, ako sa tam stretnem s apoštolmi, veľkými učiteľmi Cirkvi, so svojím patrónom sv. Štefanom, podám mu ruku a predstavím sa: ja som tiež Štefan, nosím tvoje meno…No potom mi spontánne napadlo: Ale ako sa s nimi budem rozprávať? Veď nikto v nebi medzi svätými nevie po slovensky!
Možno ste sa zasmiali (a povedali si: pán kaplán má bujnú fantáziu) a možno ste sa nad touto otázkou zamysleli spolu so mnou…
Nech je to akokoľvek, naozaj ide len o smiešne snívanie.
A to hneď z dvoch dôvodov: Po prvé, v nebi je určite veľa tých, čo po slovensky vedia; veď medzi svätými nie sú len tí, ktorých máme v liturgickom kalendári alebo ktorí boli za svätých oficiálne vyhlásení. Pripomíname si to každý rok na slávnosť Všetkých svätých. A po druhé, v nebi určite nebude treba rozprávať ľudskými jazykmi a hľadať tlmočníkov. Pretože tam sa bude „hovoriť“ len jazykom Božej lásky, a v tej si všetci rozumejú.
Predsa však, a nedá mi to, tá úvaha má niečo do seba. Totiž rozprávať tou istou ľudskou rečou, v našom prípade je to slovenčina, čosi vyjadruje. A to je istá blízkosť. Spoločné dejiny, spoločný spôsob myslenia (tí, čo ovládajú viacero cudzích jazykov, vedia, že v každom jazyku sa inak „myslí“), príslušnosť k tomu istému národu. Keď zájdeme kamkoľvek do sveta, o tých, čo hovoria po slovensky, povieme: títo sú naši…
A to je ten dôvod, pre ktorý nám je (verím, že nielen mne) tak obzvlášť blízka
Zdenka Schelingová. Jediná Slovenska, ktorá bola oficiálne povýšená na oltár
a zaradená medzi oficiálnych svätých, ktorých môžeme verejne prosiť o príhovor. (Na vysvetlenie: rozlišovanie medzi blahoslavenými a svätými sa týka len ich verejnej úcty. Blahoslavení sa uctievajú len na istom mieste, v krajine, národe, meste, reholi, svätí na celom svete.) A preto, hľadiac na zoznam všetkých blahoslavených a svätých, o bl. Zdenke môžeme povedať: ona je naša! Jedna z nás, Slovákov. A verím, že aj v nebi obzvlášť prosí za nás, svojich krajanov. Preto som nesmierne rád, že od nedele júna sa i naša farnosť zaradila medzi tie, v ktorých sa uchováva jej relikvia a kde ju môžeme pre túto jej blízkosť prosiť o príhovor.
Kto teda táto svätica je? Keď sa v rodine Schelingovcov v Krivej na Orave na Štedrý deň roku 1916 narodilo desiate dieťa, dievčatko, rodičia jej dali meno Cecília.
Meno Zdenka prijala v reholi Milosrdných sestier Sv. kríža. Vyštudovala zdravotnú školu a ako ošetrovateľka a röntgenová laborantka pracovala na viacerých miestach na Slovensku.
Chorým, zvlášť na rakovinu, sa venovala s príkladnou starostlivosťou. Poznali ju ako „usmievavú sestričku“.
Keď na vlastné oči videla prenasledovanie kňazov a vedela, že viacerí z nich sú vydaní na smrť, dvakrát pomohla pri ich úteku z nemocnice.
Po úteku kňaza Štefana Koštiala sa takto modlila v nemocničnej kaplnke: „Pane Ježišu, za jeho život obetujem môj jediný. Pomôž mu ostať nažive a dostať sa do bezpečia!“ Druhý útek úspešný nebol. Sestričku po krutom mučení odsúdili na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Sťahovali ju z väzenia do väzenia, týrali a ubili takmer na smrť. Takáto zbitá vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v živote. “Stala sa tak žiarivým vzorom lásky a odpustenia. Celé dni sa neprestajne a vrúcne modlila a keď sa jej spýtali, za koho, povedala: „V prvom rade sa modlím za tých, ktorí ma týrali, ktorí ma ponižovali a modlím sa za nich, aby im Boh obmäkčil srdce, aby sa už nikdy neopakovalo to, čo robili so mnou.“ Keď sa zistilo, že následkom krutého zaobchádzania a úderov sa jej v prsníku vytvoril zhubný nádor, z väzenia ju prepustili. Zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955 o 7.45 hod.
Blahorečil ju svätý pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
O jej mocnom príhovore a pomoci svedčia mnohí. Máme vzácnu sväticu, jednu z nás, tú, ktorá nám rozumie.
Nech sa teda i naša farnosť stane miestom, kde Boh na jej príhovor a orodovanie vypočuje mnohé modlitby a uzdraví aj ťažko chorých a nech jej úsmev a obdivuhodný príklad privádza k viere, láske a úprimnému odpusteniu všetkých nás.
Štefan Fábry