Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
Smútok je nepríjemný pocit.
Človek sa ho snaží zbaviť. Nechce byť ponorený do smútku a bolesti.
Ako sa z toho dostať? Je viac možnosti:
- Ponorením sa do smútku; Je to oddanie sa mu. Aby sa títo ľudia nesklamali, neotvárajú sa radosti, stále sú v smútku. Sú to ľudia permanentne bolestní. Stále horekujú.
- Podelením sa; Hovoria o svojich ťažkostiach s blízkymi, podľa hesla, podelená bolesť, polovičná bolesť.
- Agresivitou; Je to teraz asi najrozšírenejší spôsob premáhania smútku. Zo svojho smútku obviňujú kdekoho. Napríklad ak smútia za zosnulým obviňujú zdravotníkov, opatrovateľov, rodinu... Niekedy aj seba.
Ako to riešili učeníci z dnešného príbehu?
- Podelením sa;
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
Išli v smútku, ponorení do bolesti. Riešili to delením sa: Zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Dokonca sa rozhovorili o tom pred tajomným pútnikom, pred ktorým sa zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ Otvorili mu svoje bolestné sklamané srdce, - dúfali, že on vykúpi Izrael.
- Agresivitou;
Zaznieva to z vyjadrenia, keď hovoria, ako ho veľkňazi a ... poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. To je typické aj pre dnešok. Zdá sa, že sú nahnevaní aj na seba. Zaznieva to v slovách: A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Sklamali sa v Ježišovi a sklamanie vedie k smútku.
Riešenie pre pútnikov:
Odstránenie smútku v dnešnom príbehu je happyendové. Ako k tomu dospeli?
Ježiš im ukázal v čom robili chyby, poukázaním, že boli nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť Písmu a vysvetlil im ho.
Riešenie pre nás:
Ťažko dať návod, nejaký model. Môžeme sa však poučiť.
Neponárať sa do smútku, podeliť sa s nim a riešiť ho. Toto riešili aj pútnici. Kde však urobili základnú chybu?
Je to naznačene v tomto: Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
Neriešili dôvod smútku, ušli! Útekom sa nič nevyrieši!
Aj my máme, ako títo učeníci Božie slovo, aj my môžeme poznať Ježiša pri lámaní chleba.
Turzovka, 3.4.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/168-velkonocna-streda-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/695-velkonocna-streda
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1277-velkonocna-streda-3
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1685-velkonocna-streda-4
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2120-velkonocna-streda-19
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2512-velkonocna-streda-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2945-velkonocna-streda-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3417-velkonocna-streda-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3881-velkonocna-streda-23