Jer 20, 10-13, Jn 10, 31-42
Stále sa presviedčame, že ľudská nátura sa nemení.
Žiaľ, stále je poznačená dedičným hriechom. Jeremiáš (1. čítanie) sa pred 2500 rokmi sťažuje: Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘
Podobne to vidíme u Ježišových súčasníkov (pred 2 000 rokmi). Stále viac sa prejavoval odpor proti Ježišovi, bol obviňovaný z toho, že tvrdí, že je jedno s Bohom. Preto Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Samozrejme Židia si to museli nejako obhájiť. Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ako kresťania samozrejme vieme, že Ježiš je jedno s Bohom. Prosíme, aby sme si ho mohli viac vážiť, toho, ktorý na seba vzal naše ľudskosť, aby s nami zdieľal svoje božstvo.
Pritom Ježiš sa nestaval nad ľudí, ale vyzýval ich, aby si uvedomili svoju skutočnú hodnotu. Sme Božie deti, rovnako ako Ježiš je Boží Syn, a sme pozvaní do rovnakého dôverného vzťahu medzi Otcom a Synom, aký má Ježiš so svojím Otcom. Preto sa už tu učíme rešpektovať iných.
Ľudia v dnešnom čítaní Ježiša odsudzujú kvôli svojej zvláštnej predstave o Bohu. Aký je môj obraz Boha? Najlepším obrazom je vidieť Boha ako čistú Lásku. Neodsúdil/a som niekedy niekoho, pretože som si pestoval/a pokrivený obraz Boha?
Robím pokrok v medziľudských vzťahoch?
Turzovka, 22.3.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť aj na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/186-piatok-po-5-postnej-nedeli