Joel 2, 12-18, 2 Kor 5, 20 – 6, 2, Mt 6,1-6.16-18
Zdá sa, že Starý zákon dosť podceňujeme a nevidíme v ňom toľko duchovného bohatstva, ako by sme mali.
Na začiatok pôstu nám Cirkev predkladá úryvok z proroka Joela. A je veľmi obohacujúci.
Prorok nám hovorí v mene Boha. Pán hovorí: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
Dôvod? Odpovedá sám prorok: Veď on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ V tomto zdôvodnení je poukázanie na úžasného Boha. Na Starý zákon až dych vyrážajúci text. Ten však hovorí o tom, že máme mať dôveru v Boha. Ale je tu tá istá otázka: Prečo sa obracať k Bohu? Odpoveď je naznačená v ďalšej vete: Kto vie? Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu. Dôvodom je teda prosba o odpustenie: Možno zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám.
Je to naozaj, naozaj, dobrá správa, že Boh je milostivý a milosrdný. Svätý spravodlivý Boh vesmíru, proti ktorému sme zhrešili, je milostivý a milosrdný. Je pomalý k hnevu a je plný a prekypujúci stálou láskou.
Prorok následne vyzýva k celonárodnému pokániu.
Trúbte na Sione, vyhláste pôst, zvolajte pospolitosť! Zhromaždite ľud, posväťte zástup, zvolajte starcov, zhromaždite deti i tie, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej komôrky.
Kňazi, Pánovi služobníci, nech plačú medzi predsieňou a oltárom a nech hovoria: „Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo; nech nepanujú nad ním národy.“ Prečo by sa malo vravieť medzi národmi: „Kdeže je ich boh?“.
Tento text sa zdá ako popis rodiny v ktorej deti urobia niečo naozaj zlé, uvedomia si to a prídu za otcom, alebo matkou v slzách a úprimne prosia prepáčenie. To je krásny moment, ktorý sme nezažili. Či áno?
Keď sa deti vrátia ako tak do rodiny, netvária sa skôr hrdo? Asi by sa to dalo vyjadriť: Tak tu ma máte a buďte radi, že som tu?! A ako sa zmierujú pohádaní manželia? Po čase sa začnú rozprávať, bez toho aby sa ospravedlnili. Len, aby sa nik nepokoril! Ako sa uzmierujú rozhnevaní susedia, ak sa vôbec uzmierujú!
To prenášame aj do vzťahu k Bohu – Nebeskému otcovi. Bolo by lepšie, keby sme prežívali dokonalú harmóniu, kde by nebol hriech. Ale keď dôjde k hriechu, je treba obrátiť sa s plačom a smútkom k Bohu a vedieť, že je pomalý k hnevu a prekypuje neochvejnou láskou, že je milostivý a milosrdný.
Ako sa zmierujeme navzájom aj s Bohom?
Joel končí pekne: A Pán sa rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom.
Veď on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.
Lutiše, 14.2.2024
Pozrite tiež: