Dt 4, 32-40, Mt 16, 24-28
Už ste sa zamýšľali nad tým prečo je toľko reklamy?
Má vôbec význam? Pomôže niečo predať, získať niečo pre toho si dá reklamu? Asi, ináč by jej toľko nebolo! Máte tiež ten názor, že ak je niečo tak veľmi preferované, že je to podozrivé? Ak ste už na niečo naleteli, určite si už dávate pozor a uvedomujete si to staré známe: Keď vtáčka chytajú, pekne mu spievajú.
Práve včera pri stavaní plota sme o tomto hovorili: V supermarketoch stále prestavujú predajné boxy aby ľudia nenakupovali automaticky, ale hľadali tovar a tak si všimli aj niečo čo neplánovali kúpiť, zláka ich to a kúpia si to. Záver nášho filozofovania bol: Majú to psychológmi prepracované, aby čim viac zarobili.
Pán Ježiš ako keby nerešpektoval tieto zásady a správa sa úplne nemarketingovo. Zaznelo nám: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Hovorí k kríži, o strate života.
Pochopiteľne ak by ostal iba pri tomto, kto by ho nasledoval. Preto poukazuje na možnosť získania života. Veď je Boh a Boh nechce smrť človeka. Preto zdôrazňuje: Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu. A dodáva: Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Pán Ježiš je realista.
Aké rozdielne je to v porovnaní s tými, čo hovoria: „Viete, kto vám ukáže cestu? Poďte k nám a nájdete radostný život!“
Tak kričia na ľudí v posledných rokoch rôzne orientálne spirituality cez plagáty, amplióny a reklamu rôzneho druhu.
Kto sú ti, čo chcú viesť Európu? Učenci, vedci, politici, filozofi, lekári? Nič takého - domorodí šamani z indických pralesov, príslušníci kmeňa Guru a iní im podobní.
Takto to dopadá s dnešnou európskou civilizáciou. Prv šli misionári z Európy do pralesov cudzích svetadielov, teraz jazdia domorodci z pralesov učiť Európana žít.
A ľudia, unavení politickými šarvátkami, biznisom, psychoanalýzou, sexom, skepsou, utekajú z miest do prírody v nádeji, že tam nájdu zmysel života. Zo 30.000 Nemcov vraj už odišlo do kláštorov v Tibetu. Koľko ľudí odchádza z Európy, aby sa pridali k Islamistom a spolu s nimi vraždili a znásilňovali. Včera ráno som počul na Rádiu Lumen, že okolo 100 miliónov kresťanov je v arabskom svete prenasledovaných. Veľké číslo, však!.
Prečo vám to dnes hovorím? Hovoríte si možno, že toto predsa nie je náš problém. Že to je problém civilizácie na západe. Naše deti tam nepôjdu.
Lenže je to i náš problém. Naše deti tiež utekajú do džungle čudného správania. Len si prečítajte správy v novinách: Pár mladistvých, ktorí utiekli z domova, z práce, prepadávajú, kradnú, túlajú sa, nepracujú, sú príživníci, fetujú... Nemusíme čítať čiernu kroniku. Prejdite sa v tieto teplé večere po našom meste; čo všetko uvidíte.
Je to ten istý útek zo života ako u tých, čo idú do Indie a Tibetu. Všetky tie úteky z rodín, z domova, zo spoločnosti svedčia, že tam nie je dosť lásky, radosti, pohody.
Všetky ty úteky sú našou obžalobou, že nie sme dosť kresťania, že nevytvárame okolo seba kresťanské prostredie, ovzdušie.
Turzovka, 7.8.2015