Dnes slávime sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu.
Deň po Vianociach Cirkev slávi sviatok prvého mučeníka kresťanskej viery, sv. Štefana. A na druhý deň sv. Jána, ktorý najlepšie a najhlbšie preniká tajomstvom vteleného Slova.
Úryvok z jeho evanjelia, ktorý sa nám dnes ponúka, nám pomáha prežívať Vianoce v perspektíve Pánovho zmŕtvychvstania. Ján totiž prišiel k prázdnemu hrobu a „videl a uveril" (Jn 20,8). Dôverujúc svedectvu apoštolov sme každé Vianoce pobádaní „vidieť" a „uveriť".
Môžeme znovu prežívať to isté poznanie a vieru o narodení Ježiša, vteleného Slova. Ján, poháňaný intuíciou svojho srdca – a mali by sme dodať, že „milosťou" – „vidí" za hranice toho, čo jeho oči môžu v tejto chvíli pozorovať. V skutočnosti, ak verí, robí to bez toho, aby ešte „videl" Krista, čo už zahŕňa implicitne chválu tých, ktorí „uveria bez toho, aby videli" (Jn 20, 29), ktorá vrcholí v dvadsiatej kapitole jeho evanjelia. Peter a Ján „bežia" spolu k hrobu, ale text nám hovorí, že Ján „bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý " (Jn 20, 4). Je to, akoby Jána viac dojala túžba byť opäť po boku toho, koho miloval – Krista –, než skutočnosť, aby zostal po Petrovom boku. Petrov primát v kolégiu apoštolov však podľa gesta čakania uznáva na neho a umožnenia mu vstúpiť ako prvý.
Napriek všetkému Jánovo vrúcne srdce, plné horlivosti, prekypujúce láskou, vedie ho k tomu, aby „bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý".
Ján nás jasne pozýva, aby sme žili našu vieru aj s touto vrúcnou túžbou stretnúť sa so Zmŕtvychvstalým.
Turzovka 27.12.2023