Sdc 13, 2-7. 24-25a Lk 1,5-25
V tomto predvianočnom období po 17. decembri nám Cirkev predkladá pri sv. omšiach čítania, ktoré majú blízky súvis s narodením Pána.
Aj obe dnešné čítania sú zamerané na narodenie dieťaťa, čo sa v tých dobách považovalo za veľké požehnanie od Boha. Naopak bezdetnosť za hanbu a takmer prekliatie od Boha. Vidíme to z reakcie Alžbety po narodení syna Jána: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
V dnešných čítania prezentované manželstva sa už zmierili s bezdetnosťou. K obom prišiel anjela oznámil im narodenie syna. V prípade narodenia Samsona anjel komunikuje viac so ženou, v prípade narodenia Jána Krstiteľa iba s otcom. V prípade narodenia Samsona sú rodičia naklonení uveriť, že budú mať dieťa; asi neboli takí starí. Tak ako v prípade Zachariáša majú strach zo stretnutia s anjelom. „Vzbudzoval hrôzu“. Podľa vtedajšej povery sa báli, že zomrú. Manue hovorí manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha“. Dokonca manželka ho utešuje, je racionálnejšia: „Keby nás chcel Pán usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky obetu, ani by nám nebol toto všetko ukázal, ani by nám nebol niečo také oznámil“.
Rovnako má strach zo stretnutia s nadprirodzenom Zachariáš: Keď sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Sám anjel ho utešuje: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba a pre nedôveru ho „potrestá spasiteľným trestom“.
Po narodení by mala nasledovať vďaka. V prípade Samsona sa výslovne nespomína. Simplicitne je vyjadrená v uctení anjela a hlavne v tom, že dodržiavali to čo im anjel prikázal. V príbehu narodenia Jána je vyjadrená aj exciplitne v Zachariášovom chválospeve a tiež u matky Alžbety pri stretnutí s Máriou. A keďže vďačnosť Bohu sa najviac prejavuje skutkami, Alžbeta a Zachariáš v tom vynikali. Pomohli svojou výchovou k poslaniu Jána Krstiteľa.
Turzovka, 2023