Iz 40, 1-11, Mt 18,12-14
Jeden pán sa z vlastnej iniciatívy rozhodol pred panelákom odhadzovať sneh.
Stratil pri tom obrúčku a veľmi ho to trápi. Teraz keď sa stráca sneh, chodí pozerať či ju neobjaví. Veľa pre neho znamenala.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? Neviem nakoľko sa rmúti pastier kvôli jednej ovci ak ich má sto, ale je to možné.
Pre Ježiša však každá ovečka znamená veľa. Má ich miliardy, ale každú si váži. Nie je to zo strany Ježiša oba nejaká deklarácia! Vieme, že kvôli uzdraveniu jedného chorého v sobotu, riskoval odsúdenie. A napokon aj bol odsúdený. Ježiš nielen ide za jednou ovečkou, ale je schopný pre ňu položiť život!
A teší sa z návratu márnotratného syna, nájdenia, jednej ovečky: A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Bolí nás keď niečo cenné stratíme. Bolo by škoda stratiť život. Nechceme ho stratiť, záleží na ňom aj nášmu Stvoriteľovi. Preto Ježiš hovorí: Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.
Takže, žime! A ozajstne!
Turzovka, 12.12.2023