Iz 25, 6-10 a, Mt 15, 29-37
Adventný čas by nám mohol pomôcť stále viac objasňovať obraz Boží, aby sa Ježiš narodil v našej duši.
Boh, ktorý sa narodil v Ježišovi Kristovi, nie je vzdialený a ľahostajný Boh, ktorý z výšky svojej dokonalosti hľadí znudene na osudy ľudí a prísne ich súdi. Ježiš - Boh pôsobí a uzdravuje, vracia ľuďom dôstojnosť, povznáša človeka, vytvára novú dynamiku vzťahov medzi ľuďmi.
Ježiš, ktorý sa má narodiť, presnejšie znovuzrodiť v našich srdciach, je Boh, ktorý cíti, má súcit tvárou v tvár bolesti a chorobe.
Preto: Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
Je to on, kto zasahuje, je to on kto rozmnožuje i premieňa chlieb, je to on, kto premieňa človeka.
A to automaticky žiada zmenu, obrátenie človeka!
A preto je potrebná zmena našej predstavy o Bohu. Boh rieši problémy tým, že sýti dav, žiada každého z nás podeliť sa s tým čo máme, aby sme nasýtili dav. Aké ťažké je veriť v Boha, ktorý nás žiada, aby sme mu podali pomocnú ruku! Ako veľmi by sme chceli (a tak často to robíme) od Boha, aby vyriešil problémy, ktoré spôsobilo naše sebectvo! Berme Boha - Ježiša vážne, prestaňme ho vyzývať aby riešil problémy, namiesto toho, aby nám pomohol ich rozpoznať a mohli sme si ich vyriešiť.
A dajme mu aj to málo čo máme, hoc „sedem chlebíkov a zopár rybiek“, to akí sme, aby naša štedrosť nasýtila každé srdce a tým aj naše.
Turzovka, 6.12.2023