1 Mach 6, 1-13, Lk 20,27-40,
Nechajme čudnú kazuistiku saducejov a uvažujme o zmŕtvychvstaní.
Presnejšie; uvažujme čo robiť, aby sme boli „Božími synmi a synmi vzkriesenia“.
Odbočím. Pani, ktorej v týchto dňoch zomrel otec hovorí: „Otecko bol chorý dlhší čas. Podarilo sa mi vybaviť voľno a striedali sme sa so súrodencami (je ich 7 či 8) pri opatrovaní. Nechceli sme ho dať do nemocnice. V deň smrti, poobede sa jeho stav ešte zhoršil, zišli sme sa viacerí s rodinami a modlili sa pri ňom. Držali sme ho ruku so zapálenou hromničnou sviečkou a modlili sa. Už nás nevnímal, ale pokojne dýchal. Prišla sestra s manželom z Nemecka, otvoril oči, usmial sa a umrel. Boli sme tam všetci súrodenci aj s rodinami. Všetkých si nás povolal. Som spokojná. Odišiel k Bohu“.
Stará známa pravda: Ideálne je, ak človek zomiera obklopený svojimi blízkami. Je to požehnanie pre neho i pre pozostalých. Zosnulí odchádza spokojný, pozostalí nezažívajú taký veľký stres, ako keď sa naraz stretnú so zosnulým.
A to je aj určitý návod ako byť „synom vzkriesenia“. Byť v priateľskom vzťahu, naučiť sa žiť v milujúcom spoločenstve. Žiť svoje vzťahy podľa Božieho projektu.
Turzovka, 25.11.2023
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3691-sobota-33-tyzdna-22