1 Mach 4, 36-37. 52-59, Lk 19, 45-48
Kostoly sa v každej dobe, aj v časoch chudoby, budovali ako najvznešenejšie budovy.
Aj v najnúdznejšej dedinke patril kostol k pýche. Názov kostola je od slova kaštieľ (majú spoločný etymologický pôvod).
V dnešnej dobe často vystavujeme a organizujeme v Božom dome rôzne veci a máme tendenciu zabúdať k čomu je postavený. Má byť miestom piety a pokoja. V mnohých štátoch sú kostoly pre nedostatok veriacich sprofanizované, ale to je už iná problematika.
V evanjeliu nám Ježiš dnes povedal: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ Ľudia začali zabúdať na základnú úlohu kostola, že je domom modlitby – teda miestom, kde intenzívne prežívame vzťah k Bohu.
Dve úlohy kostola: Vertikála a horizontála.
Vertikála – Ja a Boh
Samozrejme vzťah k Bohu môžeme a máme vytvárať všade. Máme skúsenosť, že v kostole sa nám to darí ľahšie. Všetko nás vedie k prehĺbeniu tohto vzťahu. Pri príchode do kostola si máme uvedomíme prítomnosť Ježiša v svätostánku. Pozdravíme ho, pokloníme sa mu a vyrozprávame mu svoje život. A tam má byť vďaka i prosba.
Toto zintenzívnime počas svätej omše.
Horizontála – Ja a tí druhí
Kostol je prirodzene aj zhromaždením Božieho ľudu. Preto kostol a cirkev má v mnohých jazykoch rovnaké pomenovanie. Nemôžeme totiž prejavovať lásku k Bohu, ak ju nemáme aj k jeho synom a dcéram, ktorí sú mojimi bratmi a sestrami.
Nebeský Otče,
prosíme ťa, daj nám hlbšie pochopiť tvoje slová. Prosíme, pripomínaj nám, že si želáš, aby sme sa v „dome modlitby" stretli s tými, ktorí sú stratení. Prosíme o odpustenie, pretože sme často preplnení menej dôležitými záujmami aké má cirkev, teda ty Bože. Áno, sme konfrontovaní s každodennými ťažkosťami, ktoré ti dávame. Prosíme, aby sme prestali byť sebeckí a stáli pri tebe, Bože. Veríme, že máš pre nás širší plán ako len to, o čo prosíme a čo prežívame.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 24.11.2023