Kol 1, 21-23, 6b-15, Lk 6, 1-5
Kritika a súdenie iných, nie je doménou dneška.
Vidíme, že niečo také bolo aj v biblických časoch, konkrétne za čias Pána Ježiša.
Farizeji neúprosné hľadajú a odsudzujú všetko možné na Ježišovi. Keď nič nenájdu na ňom, kritizujú aspoň na jeho učeníkoch. Neobviňujú ich z trhania klasov. Zákon to umožňoval okoloidúcich, pokiaľ nepoužívali kosák, ale za to, že to robia v sobotu, keď zákon zakazoval Židom aj variť, alebo pripravovať jedlo. Ježiš poukazuje na slobodu ducha u veľkého kráľa Dávida.
Farizeji sa snažili zachovať štruktúry a obmedzenia, ale stratili zo zreteľa bežné ľudské potreby. Ježiš ich povolal späť k lepšiemu pochopeniu toho, čo je dôležité. Ježiš poukazuje na to, čo je podstatné a čo nie.
Obviňujúca strana nie je často bez viny. U nás sa hovorí: Zlodej kričí, chyťte zlodeja!
Prosme Ježiša o pomoc, aby sme rozlíšili to, čo je skutočne dôležité. Nezabíjame čas a energiu staraním sa o zbytočnosti, karhaním, niekedy i nadávaním(?).
Turzovka, 9.9.2023