Kol 1, 9-14, Lk 5, 1-11
Naša spoločnosť sa dá charakterizovať slovkom povrchnosť.
Možno to má na svedomí technika. Kto sa vyzná v PC, mobiloch, mikrovlnkách a iných technických zázrakoch.
Ak sa prváčikovia učili počítať na prstíkoch a aspoň trochu porozumeli počtom, učili sa pekne – priam maľovať písmena, teraz si vyrátajú väčšie cifry a písmenka im naskakujú na mobiloch jedna radosť.
Ak sme my dospeli na „embečkach“ nastavovali predstih a robili si opravy, kto sa teraz vyzná v autách. Diferenciál dokážeme pochopiť, trochu ABS, posilňovač radenia menej a ostatné funkcie?!
Jednoducho mnohé veci fungujú a neviem ani ako, my ich iba užívame.
Má to vplyv aj na naše vzťahy? Možno. Možno aj na náš vzťah k Ježišovi. Preto slová povedané Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu...!“, asi neplatia iba pre apoštola.
My by sme možno vôbec nežasli nad veľkým rybolovom. Možno by sme skonštatovali – stalo sa a šli si svojou cestou.
U budúcich apoštolov to bolo ináč: Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.
Nás sa nad mnohými vecami nedotýka ani úžas, tobôž hrôza. Preto ani nevoláme: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny. Preto ani nenasledujeme Pána Ježiša a nepodobáme sa apoštolom, ktorí Pánom povzbudení, keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
A tak mi mnohým veciam nerozumieme, užívame ich a ideme si..., bez žasnutia, hrôzy - apaticky sa vlečieme životom. Alebo to nie je tak?
Turzovka 7.9.2023