Sdc 2, 11-19, Mt 19, 16-22
Nad dnešnými čítaniami uvažujme z pohľadu protikladných emócií: Radosť a smútok.
Ježiš mohol mať radosť z tohto mladíka. Asi ako rodič má radosť keď príde za nim dieťa a opýta sa čo má ešte robiť. Ako tréner, keď za ním príde zverenec a opýta sa, ako by mal niečo vylepšiť, ako kňaz, keď sa ho niekto opýta ako mám bojovať s nejakým neduhom.
Po radosti však bol smútok. Myslím, že aj u Ježiša, aj keď to evanjelista nespomína. Bol však u mladíka. Ježiša mu povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Ak sa totiž dieťa, športovec, človek túžiaci po duchovnom živote opýta, čo má robiť a nekoná to, nepomôže mu to k radosti z dobrého výsledku.
Život nie je vôbec o prikázaniach. Videli sme to aj v prvom čítaní. Keď starozákonnému ľudu Pán vzbudzoval sudcov, Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Pánovi ich bolo ľúto a počul ston sužovaných. Ale keď sudca zomrel, vracali sa späť a robili oveľa horšie, ako robili ich otcovia: behali za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje skutky a tvrdošijne chodili po starej ceste. Je to o nasledovaní. U dieťaťa rodičov, u športovca trénera, u kresťana Krista.
Čudujete sa, že dnešný svätec Pius X. tak trval na tom, aby deti išli skoro na sväté prijímanie, aby s nimi bol Ježiš skôr ako ich ovládne hriech, aby mohli nasledovať Ježiša s úprimným srdcom?
Turzovka, 18.8. 2023