Ex 33, 7-11; 34, 5b-9. 28, Mt 13, 36-43
Odveký problém: Kde sa zobralo zlo?
Nebudeme sa nad nim zamýšľať z filozofického, z biblického, či teologického pohľadu, ale fenomenologického, či antropologického.
Keď sa opýtam detí čo sa im viac páči, či to keď sa z nich kamaráti posmievajú urážajú, dokonca bijú, alebo sú k ním pozorní, láskaví; odpoveď je samozrejmá. Keď im poviem, aby sa oni varovali toho, čo sa im nepáči, prikývnu, ale...
Všetci sme radi, keď sú k nám iní dobrí. Vieme si predstaviť, akí by mali byť, ale...
Dnes nám k tejto problematike Pán Ježiš povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.
Čo poviete, da sa to aplikovať na naše srdce? Iste. Je v ňom aj kúkoľ, aj dobré semeno. Z iných kúkoľ nemôžeme vytrhať, to môžeme iba zo svojho srdca. Vlastne, môžeme iných ovplyvniť svojimi postojmi, správaním voči nim.
V prvom čítaní sme počuli, že Mojžiš ostával v stánku. A nielen on, jeho služobník mladík Jozue, Nunov syn, neodchádzal zo stánku. Preto sa stal veľkým vodcom národa a ovplyvnil mnohých.
To sa dá povedať i o dnešnom oslávencovi sv. Alfonzovi. Prekvapuje vás, že sa stal propagátorom adorácie?
Turzovka, 1.8.2023