Ex 32, 15-24. 30-34, Mt 13, 31-35
Už aj na severe dozrievajú jablka Jablone domácej (Malus domestica), ktoré voláme Jakubky, lebo dozrievajú na sviatok apoštola Jakuba.
Sú neskladovateľné, lebo rýchlo hnijú.
Sú obrazom starozákonného ľudu, ktorému na začiatku putovania z egyptského otroctva chýbala vytrvalosť. V prvom čítaní sme počuli, že keď ich na čas opustil Mojžiš, hneď si urobili zlaté teľa. Museli potom putovať 40 rokov po púšti, aby sa zocelili a mohli si vydobyť zasnúbenú zem.
Hovorí sa, že najdlhšie vydrží ovocie zberané neskoro na jeseň. Čo sa týka jabĺk, sú to tie, ktoré prežijú aj prvé jesenné mrazy. Napríklad kožovky majú takú šupku, ktorá odolá mrazu, škodcom a dlho aj hnilobe.
Pánovo podobenstvo o horčičnom zrnku nemusí znamenať rozšírenie a rast cirkvi, ale aj pomaly a sústavný rast dobra v nás. Samozrejme, záleží od toho aký kvas je v nás – či ten evanjeliový.
Poznáme ako rástlo Božie kráľovstvo v dnešnom svätcovi a cez neho a jeho Spoločnosť vo svete.
Turzovka, 31.7.2023
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1808-pondelok-17-tyzdna-201