2 Kor 4, 7-15, Mt 20, 20-28
Každý normálny kresťan by mal nasledovať Ježiša.
Ináč nie je kresťan. Na tejto ceste máme vzory a orodovníkov zároveň – svätcov. Prekážať nám však môže zlé videnie svätcov. To môže byť v dvoch pohľadoch:
Prvým je „dehumanizácia“. Druhým je „pohľad cez svätožiaru“.
- dehumanizácia
Spočíva v naivnom myslení, že „neboli ľudia“, že nemuseli bojovať ako my, nemali také slabosti a hriechy ako my. V podstate im išlo všetko ako po masle. Ide o veľké „zbožné“ pokušenie, ktoré účinne posilňuje veriaceho v presvedčení, že svätosť je preňho prakticky nedostupná, že je iba pre rodených svätcov.
- „pohľad cez svätožiaru“.
Je to pokušenie vidieť ich len ako svätorečených, že svätými sa stali v čase ich kanonizácie.
Ak cez takéto okuliare pozeráme na svätých, nevidíme žiadne etapy v živote svätých, žiadne postupné približovanie sa k hlbokej viere a láske.
Evanjelium sa nebojí iného, pravdivejšieho pohľadu. Apoštoli sa nestali hneď svätými. Sv. Ján Zlatoústy v komentári k dnešnému evanjeliu píše: „Vidíš, akí nedokonalí boli všetci, aj tí, čo sa pokúšali predísť ostatných desiatich, aj desiati, ktorí závideli tým dvom?“ Evanjelium odhaľuje nedostatky učeníkov, aby sme potom mohli pochopiť, ako ich pretvorila Božia milosť.
Vidíme, že Jakub a Ján chápu Božie kráľovstvo čisto zvonka, ako pozemské kráľovstvo. Predtým Ježiš oznamuje, že zomrie v Jeruzaleme a bude trpieť, ale vôbec im to nedochádza. Dnes by sme povedali, že potláčajú nepohodlné pravdy, nerozumejú tomu, čo sa deje a menia tému.
Na scénu vstupuje ich matka – veľmi realistický obraz platný aj dnes – matka bojuje za detí! Alebo dospelí muži žiadajú matku o príhovor? Prečo? Pravdepodobne dostali nápad, že bude jednoduchšie presvedčiť Ježiša, aby vyhovel žiadosti. Nie je predsa fér povedať matke nie. Alebo požiadali matku dopredu, pretože sa hanbili angažovať za seba?
V akom štádiu cesty k Bohu boli apoštoli? Maďarský jezuita Franz Jalics, SJ by túto etapu nazval spiritualitou harmónie, alebo spiritualitou „všetko musí ísť“.
Aká je to „duchovnosť“? Človek verí v Boha, zachováva prikázania, rešpektuje blížneho, ale niekde podvedome verí, že za to všetko je hneď nejaká odmena. Nič zle sa nemôže prihodiť.
Túto spiritualitu vyjadrujú najmä dva ďalšie biblické postoje:
Prvým sú Izraeliti na púšti, ktorí si myslia, že keď ich Boh vyslobodil z Egypta, nemal by im vziať egyptské nádoby s mäsom.
Druhým je Peter, ktorý vyznáva vieru v Mesiáša, ale takého, ktorý by mal oslobodiť Rimanov z okupácie, aby sa ľuďom lepšie žilo, nie umierali na kríži.
Realita umierania, utrpenia, kríža prináša disharmóniu a úzkosť a nezodpovedá tejto schéme. Boh by nám mal poskytnúť všetko, čo potrebujeme: prosperitu, zdravie, dobré meno. Potom sa oplatí veriť. Kým sa nám darí, ani si to nevšimneme, pretože si myslíme, že to tak má byť.
V tomto štádiu duchovného života sa človek snaží stierať vzdialenosť medzi Bohom, ktorý je nad týmto svetom a ľuďmi, medzi tým, čo je nebeské a čo je pozemské. Chce urobiť Boha súčasťou tohto sveta, stvorenia, prírodných zákonov, snaží sa ho „jemne“ nejako presvedčiť o svojej vôli. Podľa: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na tom nie je nič zlé, pretože Bohu na nás záleží. Existujú však aj iné typy väčších Božích darov, ktoré sú v rozpore s našimi očakávaniami. Ak sa človek zastaví vo fáze „všetko musí fungovať“, nebude nasledovať Krista až do konca, pretože on žiada opustiť všetko, vzdanie sa života. A to nezodpovedá tomuto druhu spirituality.
Ako sa teda stalo, že Jakub, ktorý chcel pre seba uprednostnenie, vyznamenanie a moc, po niekoľkých rokoch dá svoj život? Čo sa v ňom zmenilo? Vďaka sile Ducha Svätého prešiel od spirituality harmónie k spiritualite oddanosti. Niet inej cesty srdce z kameňa treba nahradiť srdcom z mäsa. A deje sa to pomaly.
Dnes môžeme prosiť apoštola Jakuba, aby nám vyprosil trpezlivosť na tejto ceste. Nie je náhoda, že po stáročia ľudia putujú k jeho hrobu v Santiagu de Compostela po rôznych cestách...
Prosme, aby sme boli náchylní na pôsobenie Ducha a nečudujme sa, že máme ešte toľko odporu, nedokonalosti, ľudského myslenia. Ako pokrstení sme už na dobrej ceste. Je to veľa.
Hore hlavu: Aj svätci boli ľudia, nemali hneď svätožiaru okolo hlavy!
Turzovka, 25.7.2023