Pies 3, 1-4a, alebo 2 Kor 5, 14-17, Jn 20, 1-2. 11-18
Motto: Nevidieť pre slzy
Slzy bránia vidieť, aspoň dobre vidieť. Boli to slzy, ktoré bránili Márie Magdaléne spoznať Ježiša? Uvažujme!
Slzy (– smútok), ju priviedli k hrobu. Veď preto ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Smútok ju priviedol späť k hrobu. Evanjelista píše: Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Počuje oslovenie: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Nepozná Pána Ježiša, ale má ho vo svojom srdci. Preto hovorí domnelému záhradníkovi dosť od veci (čo uslzení ľudia robia): „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Nakoniec spozná svojho Učiteľa a Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána“. A tak sa stala prvou apoštolkou a evanjelizátorkou.
Nechajme otvorenú otázku, či jej slzy zabránili spoznať Pána.
Isté je, že utrpenie (slzy) môže prekážať pri viere v Boha. Utrpenie však kladie otázky a môže priviesť človeka k nájdeniu Boha. Ten kto napriek, či cez utrpeniu nájde Boha, stane sa potom ozajstným apoštolom. Tak ako Mária Magdaléna. Ježiš cez ňu poslať slovo nádeje a radosti tým učeníkom, ktorí ho opustili. Chce, aby vedeli, že sú stále jeho bratmi a sestrami. Chce, aby vedeli, že jeho Otec je stále ich Otcom a že jeho Boh je stále ich Bohom. Chce, aby vedeli, že im bolo odpustené.
To isté robí Boh cez tých, ktorí ho našli. Čim viac ho hľadali, čim viac preto trpeli, tým väčšími apoštolmi sa stali!
Turzovka, 22.7.2023