Gn 27, 1-5. 15-29, Mt 9,14-17
Pôst mal vždy svoje miesto v duchovnom živote.
Preto je samozrejme, že Ježiš nepopiera význam pôstu. Chce mu dať správny akcent. Naznačuje to v slovách: Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“
V čom je novota? Správne prežitý pôst by nás mal približovať k Bohu.
Vysvetlíme si to týmto postrehom:
Moslimovia majú Ramadán, ktorý sa stal viac zvykom ako náboženskou tradíciou. Je to mesiac, v ktorom dodržiavajú totálny pôst do západu slnka, aby svojím telom pocítili to, čo cítia chudobní, tí, ktorých spoločnosť opustila.
Dávno: Ešte v roku 1966 vtedajší tuniský prezident Habib Bourguiba vystúpil v televízii a vypil pohár pomarančového džúsu, aby vyzval robotníkov, že sa nemusia postiť. Niekoľko rokov bolo Tunisko jedinou moslimskou krajinou, ktorá prísne nedodržiavala pôst ramadánu. Dnes sa táto éra skončila a každý, kto nedodržiava pôst a jedenie na verejnosti sa trestá odňatím slobody na šesť až dvanásť mesiacov.
Toto asi nezodpovedá duchu ozajstného pôstu.
Otestujme sa: Pomáha nám pôst, sebazaprenie k prehĺbeniu vzťahu s Bohom a ľuďmi?
Staškov, 8.7.2023