Gn. 3, 9-15.20, Sk 1, 12-14, Jn 19, 25-34
Neistota ženy - istota matky.
Možno dať Máriu do takéhoto kontrastu? Skúsme.
Mária ako dievča a potom žena žila v neistote. Ako každý človek. Zvlášť sa to prejavilo pri zvestovaní.
Keď prišiel k nej anjel „ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav (Lk 1:29). Mária bola naraz v neistote. Dokonca mala strach. Preto ju anjel upokojuje: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha (Lk 1:30)“.
Ostali jej nejasnosti. Preto „Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" (Lk 1:34).
Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." (Lk 1:38) A potom už má istotu. Začína byť matkou a už má istotu materstva, ale aj Božej ochrany. Ako žena mohla mať obavy a iste aj mala. Či pri úteku do Egypta, či pri hľadaní Ježiša v chráme, keď ho chceli Nazaretčania zabiť... Trpela spolu s nim, ale vždy mala istotu matky. Vždy bola matkou, stále si uvedomovala, že má svojho Syna.
A tak sme sa dostali k príbehu z dnešného evanjelia. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Pamätáme príbeh vzkriesenia naimského mládenca. Ježišovi bolo ľúto matky vdovy a vzkriesil jej syna.
Do neistoty, čo bude s ňou po smrti Ježiša, dostáva uistenie „Žena, hľa, tvoj syn!“. Ježiš ju zveruje svojmu milovanému učeníkovi. Ale opäť sa stáva Matkou. A opäť realizuje svoje materstvo: Čítame: Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. (Sk 1,14) Mária sa stará o Ježišov ľud - Cirkev.
Aplikácia pre nás: Aj my máme neistou človeka, ale istotu syna. Iste, ako ľudia nemáme istoty, ale deti Božie a deti Matky máme istoty.
Turzovka, 29.5.2023