Kol 1, 15-20, Lk 5, 33-39
V jednom spoločenstve sme riešili otázku: Ako sa stať veriacim?
Prišli sme k záveru, že je potrebné stretnúť Boha.
Kto z nás stretol Boha? Dá sa to? Súčasníci Pána Ježiša stretli Boha v jeho slove, v ňom. Konštatovali, že Ježiš učí ináč ako zákonníci a farizeji, že jeho slovo má moc. Preto sa na neho tlačili a dychtivo ho počúvali. Zabudli pritom aj na pokrm. Videli tiež Božie skutky, ktoré robil, preto v neho uverili.
V prvom čítaní sme počuli: Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.
Apoštoli a Ježišovi ďalší poslucháči neboli jediní veriaci. Dnes sme počuli o zákonníkoch, farizejoch a Jánových učeníkoch. Skúsme si urobiť skúšku správnosti vety: Kto chce byť veriaci, musí stretnúť Boha. Začnime od tých posledných – Jánových učeníkov. Stretli Boha? Samozrejme, v Jánovi Krstiteľovi. On svojim životom, charakternými postojmi až na smrť, vydal svedectvo o Bohu ako to konštatuje evanjelista Ján: Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili (1,7). Preto sa nebáli Herodesa a po jeho smrti prišli, aby ho s úctou pochovali.
Čo zákonníci a farizeji? Stretli sa s Bohom? Zvláštne! Nenašli pravého Boha. Ale boha predpisov, zákazov. Stále vyčítali Ježišovi a apoštolom, že si obradne neumývajú ruky, znesväcujú sobotu, neprinášajú rôzne desiatky...Je toho o nich plné evanjelium. Dnes prišli s tým, že „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“ Vidíte na čo kladú dôraz? Je tam niečo z nadchnutia sa za Boha? Je tam niečo zo stretnutia s Bohom nad ktorým žasnú? Počuli ste v prvom čítaní ako sa sv. Pavol nadchýna za Ježiša, ktorý je pre neho obraz neviditeľného Boha. Odcitujme si ďalšiu časť Pavlovho chválospevu:
On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Úžasné!
Ako je to s nami? Aj my sa miesto živého Boha môžeme stretnúť s predpismi, zákazmi a príkazmi – a zvykmi, tradíciou. Všetko je to potrebné, ale môžeme ostať len pri tom. Ilustrujme si to na postrehu: Z príležitosti začiatku školského roka boli na spovedi dvaja chlapci, aby si splnili povinnosť. Predsa je začiatok školského roka, blíži sa prvý piatok... Nevidel som ich potom v kostole, myslel som, že po spovedi odišli. Naraz sa objavili na sv. prijímaní a zasa zmizli niekde vonku. Mal som im dať sv. prijímanie?
Kde je tu niečo z toho čo sme opakovali ako refrén: S plesaním vstupujte pred tvár nášho Pána. Kde nejaká radosť, že nám Pán odpustil, že sa s nim stretneme v Eucharistii?! Aký nadšený bol žalmista:
Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; *
chváľte ho a velebte jeho meno.
Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky *a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. *S plesaním vstupujte pred jeho tvár.
Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, *sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. (Ž 100).
Pán Ježiš spomína svadbu, on je ženích. Ponúka nám radosť, lásku svojho Srdca. Skúsme stretnúť Boha v láske Ježišovho Srdca.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 4.9.2015