Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
Zvyčajne sme neradi, keď sa k nám niekto pripojí, najmä ak hovoríme o dôverných a bolestných veciach.
Učeníci z dnešného evanjelia sa medzi sebou rozprávajú o dramatických udalostiach posledných dní. Nedokážu si ich vysvetliť. Ukrižovaný Mesiáš je pre nich z hľadiska politického vykúpenia Izraela totálne porazený. Netušia, že on sám, ústredná postava ich rozhovoru, sa k nim priblížil. Pokladajú ho jedného z mnohých pútnikov. Východná zdvorilosť im nedovoľovala odmietnuť sprievod cudzieho pútnika.
Evanjelista Lukáš uvádza ťažkosť, ktorá komplikuje stretnutie a ktorú treba prekonať: Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. Nespoznávajú Ježiša, hoci sa počas jeho verejného účinkovania s ním stretávali. Tento problém je súčasťou mnohých zjavení zmŕtvychvstalého Ježiša v jeho oslávenom tele. Niečo podobné sa stalo Márii Magdaléne (porov. Jn 20, 11 - 18), jedenástim na vrchu v Galiley, keď niektorí o Ježišovi pochybovali (Mt 28,17), pri zjavení učeníkom na Galilejskom jazere (Jn 21,1-14), a bude to reálny problém aj v prípade Ježišovho zjavenia učeníkom vo večeradle neskôr, keď Ježiš je pred nimi rybu, aby uverili, že vstal v tele (Lk 24,36-43). Učeníkom „zastiera oči“ nielen Ježišov zmenený telesný zjav, ale aj skutočnosť nedostatočnej viery učeníkov, ktorú pomáha Ježiš prekonať.
Učeníci na ceste do Emauz, majú dve ťažkosti: jedna sa týka ukrižovania Mesiáša a druhá nevedomosti záhadného pútnika. Neznámy pútnik však vstúpi do rozhovoru s nimi, otázkami postupne privedie emauzských učeníkov k aktivite. Ježiš svojimi otázkami: „O čom sa to cestou zhovárate?"; „A čo (sa tam stalo)?“ a tretí raz, keď chcel pokračovať v ceste ďalej, podnecuje reakciu emauzských učeníkov. A tak učeníci prídu postupne za pomoci Ježiša a vlastného uvažovania k poznaniu pravdy.
Správa žien o prázdnom hrobe a o tom, že Ježiš žije, učeníkov úplne zarazila. Spočiatku ju apoštoli pokladali za blúznenie. Hrob bol skutočne prázdny, veď sa o tom presvedčili aj vierohodní muži na čele s Petrom. Ale aj títo dvaja učeníci si ešte stále v sebe nesú veľké sklamanie a prejavujú neschopnosť uveriť, že by Ježiš mohol žiť.
A tu nastáva veľký zvrat rozhovoru. Neznámy pútnik obdivuhodne vykladá udalosti posledných dní vo svetle starozákonných proroctiev. Učeníkom začínajú pri jeho slovách horieť srdcia.
Ježišovo vyjadrenie „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom...“ je zámerne silné, aby otriaslo slabú vieru, ktorá prehliada, čo predpovedali starozákonné proroctvá. Predstava trpiaceho Mesiáša nebola cudzia napríklad Izaiášovi v texte o Pánovom služobníkovi v Iz 52,13–53,12. Židovský utláčaný národ však očakával skôr politického Mesiáša, ktorý zvíťazí. Porazený Mesiáš je fiaskom očakávaní. Pritom aj Ježiš sám predpovedal svoje utrpenie (porov. Lk 9, 22.44-45; 18,31-33; 22,15). Tiež zjavení anjeli pripomínali ženám pri prázdnom hrobe práve tieto predpovede z Galileje (porov. Lk 24,6-7). Teraz to robí sám živý Ježiš, pred ich očami v tom momente ešte nepoznaný pútnik, cez slová a udalosti Starého zákona.
Medzitým pútnici prišli do cieľa – „k dedine, do ktorej šli“. Lukášova približná formulácia by mohla viesť k názoru, že ide o nejaký hostinec v blízkosti Emauz, ako to pochopili niektorí maliari, no pozvanie, aby neznámy zostal s nimi, poukazuje skôr na obydlie jedného z dvoch mužov. Veta „tváril sa, že ide ďalej“ by mohla poukazovať zdanlivo na orientálny zvyk zdvorilého zdráhania sa alebo odmietania, no na základe predošlého postupu ide aj tu o zámerný krok, ktorý má vzbudiť aktivitu. Učeníci navrhnú pútnikovi, aby zostal s nimi iste aj preto, lebo rozhovor s ním o Svätom Písme bol tak jedinečne podnetný. Pozvanie s odôvodnením: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil“ nie je nejakou formálnou ponukou, ale priateľským naliehaním, ktorá patrí k orientálnym zvyklostiam (porov. Gn 19,3; 2 Kr 5,16; Sk 16,15). Výraz „zvečerieva sa“ vyjadruje širší čas od poludnia do západu slnka (porov. Sdc 19,9n). Výraz „zostať“ používa Lukáš v tom istom verši dvakrát, aby vyzdvihol osobitné spoločenstvo s Kristom.
Pozvanie vyjadruje opustenosť dvoch pútnikov a zároveň túžbu, aby sa rozhovor s Ježišom predĺžil a nikdy neskončil. Z „jediného cudzinca v Jeruzaleme“, voči ktorému učeníci mali istú nedôveru, je zrazu pozvaný do ich domu, čo je prejav veľkej dôvery.
Ježiš príde ak je pozvaný a ostáva s tými, ktorí ho volajú.
Turzovka, 12.4.2023