Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62, Jn 8, 1-11
Asi najrozšírenejšia profesia je sudcovská.
A možno v nijakej činnosti sa tak nemýlime, ako pri tejto.
Dôvody:
Človek je zaťažený vášňami.
To je prípad aj profesionálnych sudcov (starcov) v dnešnom prvom čítaní: Obaja starci ju deň čo deň videli vchádzať a prechádzať sa. Zahoreli žiadostivosťou po nej, rozvrátili si myseľ a odvrátili oči, že nevideli nebo, a nepamätali na spravodlivé súdy.
U nás neprofesionáloch má možno v tomto korene aj pýcha. Sme natoľko inteligentní, aby sme vyhlásili: Pozri, aký som dobrý. Posudzovaním znížim druhého, aby som vynikol ja!
To bol aj prípad farizejov ktorí kvôli strate prestíže u ľudí osočovali Ježiša. Preto im Ježiš povedal: Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal.
V prípade Zuzany to bol evidentný podvod, povedali by sme justičná vražda. Ako brať súd nad cudzoložnicou z evanjelia?
Musíme rozlišovať ustanovených sudcov a samozvaných sudcov. Každá spoločnosť musí mať nejaký poriadok a tým aj sudcov. Bez nich by bol v spoločnosti chaos. Od nich sa vyžaduje, aby neboli ako sudcovia z prvého čítania.
Čo my samozvaní sudcovia? Pre nás by mala byť norma ktorú vyjadril sv. Augustín: Milujem hriešnika, nenávidím hriech. V tom duchu konal aj Ježiš. Miloval hriešnicu, zachránil jej život, ale neschválil hriech. Je to evidentné z tohto dialógu: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš.
Nemôžeme schvaľovať hriech, ale nemôžeme ani odsudzovať. Farizejom aj nám hovorí: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“
Ako na to?
Nesúdiť v srdci; ak vidíme niečo zlé, povedzme si: Keby som ja mal takých rodičov, takú výchovu , takú (ne)vieru, neviem ako by som obstal!
Turzovka, 27.3.2023