Kol 3, 1-11, Lk 6, 20-26
Slovo „šťastie“ počujeme v dennom živote často.
Nielenže si ho prajeme, ale používame v zvratoch ako: Nikto „mal šťastie“ pri dopravnej nehode - nezabil sa. Tá a ten „mal šťastie“ obstal v súťaži Hľadáme talent a stal sa slávnym.... Iný „ mal šťastie“ nestratil peňaženku, len ju zabudol doma. „Kúpte si šťastie,“ hlásal plagát na losy akejsi lotérie.
Je slovo šťastie nekresťanské? Podľa mňa nie! Samozrejme „šťastie“ neberiem ako „náhodu“.
Zriedka však počujeme slovo „šťastie“ v našich modlitbách, kázňach, duchovných knihách. Má šťastie a viera tak málo spolčeného? Alebo to nemá spolčeného dokonca nič? Často to tak vyzerá.
Pritom všetci vieme, že slovo „evanjelium“ znamená radostnú zvesť. Záleží samozrejme od toho ako pojem šťastie a radosť definujeme a vnímame.
Pán Ježiš keď hovorí o evanjeliu a káže ho ohlasovať, jedným dychom hovorí aj o pokání. Prvé slova jeho vystúpenia zachytené evanjelistami sú: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu." (Mk 1:15)
Keď predniesol blahoslavenstva, čo je synonymum pojmu šťastie, vidíme že cesta k tomu, aby sme boli blahoslavení, je nie cestou šťastia. Ísť k šťastiu cestou chudoby, hladu, plaču, prenasledovania je prinajmenšom zvláštne.
Je to však cesta k trvalému šťastiu. A to je dôležité. Pán Ježiš na všetko pozerá z pohľadu večnosti – teda trvácnosti. Jemu nejde o chvíľkové šťastie.
K tomu sme vyzvaní aj my. a pekne nám to povedal sv. Pavol v prvom čítaní: Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.
Ježišovo zmŕtvychvstanie je garantom nášho stáleho šťastia a správnosti cesty k blahoslavenosti, ako nám ich predniesol sám Ježiš.
Je to náročná cesta. A zabojovať o trvalé šťastie vyžaduje námahu - to je to pokánie. Sv. Pavol nám na ňu dáva inštrukcie. Hovorí o tom čo treba umŕtvovať a čo odložiť.
Aký je rozdiel medzi umŕtvovaním a medzi odložením?
Umŕtvovať – chápem to ako mať to v sebe, ale zvládať. Čo máme teda umŕtvovať? Pavol hovorí: Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo. Nemôžme totiž „odložiť“ údy. Sexualita je dar, je v nás a buduje manželstvo – len ju treba zvládať. Ako aj vášeň. Lebo aj vášeň môžeme zaangažovať za dobro. Žiadostivosť a lakomstvo je v nás – to je tá túžba užiť si a mať, ale je treba ju mať pod kontrolou.
Čo treba odložiť? Pavol píše: Odložte...hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom. To sú veci s ktorými sa musíme vysporiadať a odložiť ich. Nič s toho nemôžme v sebe nechať. Tieto veci sa dajú „vytrhnúť aj s koreňmi“.
Vidíme, že cesta ku šťastiu nie je jednoduchá, ale ak sa vydáme na ňu s Ježišom, je zvládnuteľná a je stála.
Turzovka, 9.9.2015