Gn 2, 4b-9. 15-17, Mk 7, 14-23
Blíži sa nám ročníkové stretko a tak sa rozpamätávam na spolužiakov.
Spomínam na jedného, ktorý sa líšil od svojich rovesníkov. Oblečením i filozofiou. Keď sa dvadsaťročný, so svojou baranicou natiahnutou hlboko do čela pohyboval po Bratislave, vyzeral ako bača z Liptova. Raz ma pozval do kníhkupectva, lebo mali knižku od fenomenológa Edmunda Husserla. Vtedy šla móda bigbítu a on sa venoval fenomenológii. Šiel si svojou cestou. Už nie je medzi nami, na stretku nebude, nemôžem sa ho už opýtať, ako sa k tomu dopracoval.
Pritom je veľa ľudí, ktorí hovoria, že keby bol svet okolo nich lepší, boli by lepší aj oni. Nejdú svojou cestou.
Dnes nám Ježiš pripomína, že „do človeka nevchádza zvonku nič, čo by ho mohlo poškvrniť, ale: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Zlo, alebo dobro vychádza zvnútra človeka, z jeho srdca, nie z vonkajších okolností. Ak podľahneme vplyvu okolia, znamená to, že nie sme osobnosti, nie sme slobodní a že svoju existenciu staviame na ľuďoch, nie na Bohu.
Turzovka,, 8.2.2023