Hebr 13, 15-17. 20-21, Mk 6, 30-34
Neviem čo skôr, neviem, kde mi hlavy stojí – často počúvame.
Ako zvládať množstvo úloh, povinnosti. Asi je potrebná hierarchia hodnôt.
Niečo by nám mohlo naznačiť aj dnešné evanjelium. Apoštoli sa vracajú z prvej apoštolskej cesty. Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. Ježiš im chce dopriať oddych a preto im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
Čo urobil Pána Ježiš? Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Aká bola Ježišova hierarchia hodnôt u Ježiša, vidíme. A vieme aj to, že mnohí dokázali a stále dokazujú urobiť úžasne veľa veci. Možno na nich platí, čo poznamenala Viktória Montana v knihe Dom na skale: Ten, ktorý rozmnožil chleby, dokáže rozmnožiť aj čas. O mnohých ľuďoch to platí.
Čo tí, ktorí nemajú čo robiť? Sú aj takí? Možno. Žeby skutočne nemali čo robiť? Asi v hierarchii hodnôt postavili seba na prvé a jediné miesto. Myslia asi len na seba a nevidia čo by mali robiť.