2 Tim 1, 1-8 alebo, Tít 1, 1-5, Lk 10, 1-9
Z katechéz Benedikta XVI.:
„Timotej je grécke meno a znamená ten, kto ctí Boha. Kým Lukáš ho v Skutkoch spomína 6-krát, Pavol sa vo svojich listoch naňho odvoláva 17-krát. Z toho možno vyvodiť, že v Pavlových očiach sa tešil veľkej úcte, aj keď Lukáš nepokladal za dôležité opísať všetko, čo sa ho týkalo. Apoštol mu vskutku zveril dôležité poslanie a videl v ňom akési svoje „alter ego“, ako vyplýva z chvály, ktorú o ňom napísal v Liste Filipanom: ,Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral´ (Flp 2, 20).
Timotej sa narodil v Lystre (asi 200 km severozápadne od Tarzu) židovskej matke a pohanskému otcovi (porov. Sk 16, 1). Zo skutočnosti, že matka uzavrela zmiešané manželstvo a nedala svojho syna obrezať, by sme mohli usudzovať, že Timotej vyrástol v rodine, ktorá nepraktizovala vieru, a to napriek tomu, že Pavol o ňom píše, že poznal Písma od detstva (porov. Tim 3, 15). Zachovalo sa aj meno jeho matky Euniky i jeho starej mamy Loidy (porov. 2 Tim 1, 5).
Keď Pavol prechádzal cez Lystru na začiatku svojej druhej apoštolskej cesty, vyvolil si Timoteja za spoločníka, keďže ,bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo´ (Sk 16, 2), ale nechal ho obrezať ,kvôli Židom, čo tam bývali´ (Sk 16, 3). Spolu s Pavlom a Sílasom prešli cez Malú Áziu až do Troady, odkiaľ prešli do Macedónie. Vieme tiež, že vo Filipách - kde boli Pavol a Sílas obvinení z narúšania verejného poriadku a uväznení, pretože sa postavili proti tým, ktorí bez škrupúľ zneužívali mladé dievča na veštenie (porov. Sk 16, 16 - 40) - Timotej bol od väzenia ušetrený. Keď Pavol musel neskôr pokračovať v ceste až do Atén a Timotej ho tam dostihol, poslali ho odtiaľ do mladej Cirkvi v Solúne, aby mali o nej správy a aby ju utvrdzoval vo viere (porov. 1 Sol 3, 1 - 2). K apoštolovi sa Timotej znovu pripojil v Korinte; priniesol mu dobré správy o Solúnčanoch a spolupracoval s ním na evanjelizovaní tohto mesta (porov. 2 Kor 1, 19).
Počas Pavlovej tretej apoštolskej cesty je Timotej znova v Efeze. Apoštol odtiaľ pravdepodobne napísal Filemonovi a Filipanom - v oboch listoch Timotej vystupuje ako spoluodosielateľ (porov. Fil 1; Flp 1, 1). Z Efezu ho Pavol poslal do Macedónie spolu s istým Erastom (porov. Sk 19, 22) a potom do Korintu - s úlohou priniesť tam list, v ktorom Korinťanom odporúčal, aby ho dobre prijali (porov. 1 Kor 4, 17; 16, 10 - 11).
Timotej je spoluodosielateľom aj Druhého listu Korinťanom a Pavol okrem iného pripája jeho pozdrav i v Liste Rimanom, ktorý píše z Korintu (porov. Rim 16, 21). Učeník potom z Korintu odišiel do Troady na brehu Egejského mora, kde očakával apoštola, ktorý v závere svojej tretej apoštolskej cesty mal namierené do Jeruzalema (porov. Sk 20, 4). Od toho momentu nám už o Timotejovom životopise staroveké pramene nenechávajú žiadnu informáciu; iba v Liste Hebrejom čítame: ,Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním´ (Hebr 13, 23).
Na záver môžeme povedať, že Timotej vystupuje ako pastier veľkého významu. Podľa neskorších cirkevných dejín od Eusébia bol Timotej prvým biskupom v Efeze (porov. 3, 4). Niektoré jeho relikvie, pochádzajúce z Konštantínopolu, sa od roku 1239 nachádzajú v katedrále v talianskom meste Termoli.
----
O osobe Títa, ktorého meno má latinský pôvod, vieme, že mal grécke korene, čiže bol pohan (porov. Gal 2, 3). Pavol ho priviedol so sebou do Jeruzalema na tzv. apoštolský snem, na ktorom bola slávnostne prijatá možnosť ohlasovať evanjelium pohanom, oslobodzujúc ich od podmienok Mojžišovho zákona. V jemu adresovanom liste ho apoštol vyzdvihuje, keď ho označuje ako ,pravého syna podľa spoločnej viery´ (Tít 1, 4).
Po Timotejovom odchode z Korintu Pavol poslal Títa s úlohou znovu priviesť neposlušnú komunitu na správnu cestu. Títus obnovil pokoj medzi Cirkvou v Korinte a apoštolom, ktorý jej píše tieto slová: ,Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom. A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa... popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých´ (2 Kor 7, 6 – 7; 13).
Pavol však Títa – ktorého označuje ,môj spoločník a spolupracovník´ (2 Kor 8, 23) – z Korintu opäť poslal preč, aby dokončil zbierku, organizovanú pre kresťanov v Jeruzaleme (porov. 2 Kor 8, 6).
Posledné správy pochádzajú z pastorálnych listov, kde je označovaný ako biskup Kréty (porov. Tít 1, 5), odkiaľ - na Pavlovo pozvanie - dostihol apoštola v Nikopole v Epire (porov. Tít 3, 12). Potom odišiel do Dalmácie (porov. 2 Tim 4, 10). Informácie o nasledujúcich Títových krokoch a o jeho smrti chýbajú.
Ak uvažujeme o oboch osobnostiach – o Timotejovi i Títovi - uvedomíme si niektoré dôležité súvislosti. Najdôležitejšia z nich sa týka toho, že Pavol si na plnenie svojho poslania vyvolil spolupracovníkov. On, pravdaže, zostáva apoštolom per antonomasia, zakladateľom a pastierom mnohých cirkví. Zrejmé však je, že nerobil všetko celkom sám, lež opieral sa o ľudí, ktorým dôveroval a s ktorými sa delil o svoje starosti i o svoju zodpovednosť.
Ďalšia súvislosť sa týka pripravenosti týchto spolupracovníkov. Pramene, ktoré nám hovoria o Timotejovi a Títovi, dávajú do pozornosti ich pripravenosť prijať rôzne úlohy, ktoré často spočívajú v zastupovaní Pavla aj v situáciách, ktoré neboli jednoduché. Jedným slovom – učia nás veľkodušne slúžiť evanjeliu s vedomím, že to zahrnuje aj službu samotnej Cirkvi.
Napokon si pripomeňme odporúčanie, ktoré apoštol Pavol dáva Títovi v jemu adresovanom liste: ,Chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné´ (Tít 3, 8). Prostredníctvom našich konkrétnych úloh musíme a môžeme objaviť v týchto slovách pravdu, a byť bohatými na dobré skutky a tak otvárať brány sveta Kristovi, nášmu Spasiteľovi."