Hebr 10, 1-10, Mk 3, 31-35
Človek môže byť „niekým“ len vtedy, keď je blízko Boha, pretože len dobro je „niečo“ a Boh je jediným zdrojom dobra.
Zlo nie je nič, pretože je to absencia dobra. Takže, odchod od Boha je len ničota.
Preto je pre nás prirodzené, že prichádzame k Ježišovi. Nám sa nedá k nemu prísť tak fyzicky ako Ježišovej matke a rodine. Môže nás potešiť to, čo im povedal, keď ho hľadali: Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“ Patríme do jeho rodiny, presnejšie - môžeme.
Ako sa môžeš priblížiť k Pánu Ježišovi?
Poďme postupne: Boží, teda i Ježišovi, sme od narodenia – každý z nás je Božím stvorením, jeho dieťaťom. Táto blízkosť je však len formálna, kým sa nepretaví do plnenia Božej vôle. Preto pred svojou matkou a rodinou vyhlásil: Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.
To znamená, že máme plniť vôľu Božiu a tú plní ten, kto koná dobro. Konaním dobra, konkrétne toho, čo Boh označuje ako dobro, sme blízko Bohu a realizuje sa naša vrodená blízkosť k nemu.
Áno, neučíme sa my a neučíme tomu ani deti, čo hovorí o sebe Ježiš: Prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. To zaznelo v prvom čítanie dvakrát. Aj v refréne medzispevu sme to opakovali vo forme modlitby.
Turzovka, 24.1.2023